Dvere do bytu Jana († 36) boli otvorené a nebohý epileptik bol prevesený cez vaňu - takýto pohľad sa pred dvomi desaťročiami naskytol susedovi, ktorý kvôli pretekajúcej vode vošiel do susedovho bytu.
Jano patril medzi chlapov, ktorí sa radi pozerajú na dno pohárika. V byte býval sám, svoju ženu prežil len o tri mesiace. Deti spolu nemali. Bol epileptik. "Mával záchvaty, pri ktorých mu bolo treba dať do úst nejaké drevo, aby sa do neho zahryzol. Počas záchvatu sa hádzal aj päť minút," povedal príbuzný nebohého. Jano mal takéto záchvaty dva - trikrát do roka, ale táto choroba nebola príčinou jeho smrti. Dvaja súdni znalci sa vyjadrili, že pred smrťou mohol Jano dostať epileptický záchvat, ten však nebol príčinou jeho smrti. "Krvné podliatiny na krku a rozsiahle známky dusenia svedčia o zásahi inej osoby. vylučujú možnosť, že by sa zadusil sám pri záchvate," uviedli znalci, ktorí sa vyjadrili, že pri epileptickom záchvate mohol niekto Jana neodborne zasiahnuť a potom ho položiť do vane mŕtveho.
Skôr ako mohli kriminalisti nájsť stopy potrebné na rozpletenie záhady smrti Jána, prišli do bytu príbuzní nebohého a všetko upratali. Z obývačky odniesli jedlo, fľašky so zbytkami alkoholu, napravili pokrčené poťahy na kreslách a až potom privolali lekára a políciu. Jeden z Janových príbuzných sa po čase čudoval, prečo sa ho policajti vypytujú, či mal Jano nejakých nepriateľov. V prípade Janovej nezvyčajnej smrti, akoby nikto nič nevidel, nepočul, nikto nikoho nestretol, bol mimo domu, alebo pil... "Tri dni som vtedy pil. Stále som bol opitý. Keď som sa zobudil, vypil som si a zase som si zdriemol. Takto mi vtedy išiel čas...," povedal jeden z Janových kamarátov, Práve on mohol pomôcť pri hľadaní človeka, ktorý možno nechtiac Janovi stlačil hrdlo. Nikto si netrúfol odpovedať na otázku, či rýchle upratanie bytu príbuznými bola len náhoda.
