Zbohatlíci po celom svete skupujú vzácne historické husle a ukladajú si ich do trezorov. Vedia totiž, že neprerobia a ich hodnota bude len rásť.
Čaro sláčikových nástrojov si ho získalo už v detstve. Odvtedy svetoznámy český husľový virtuóz Jaroslav Svěcený ani po 49 rokoch nedokáže pustiť husle z ruky. „Keď som mal päť rokov, priviedol ma k nim môj dedko, ktorý bol kapelníkom a huslistom. No keďže učiť rodinných príslušníkov bolo vždy zložité, dal ma na starosť cudziemu učiteľovi a začal som chodiť do hudobnej školy,“ začína svoje rozprávanie Svěcený.
Dodnes práve vďaka husliam precestoval celý svet a do zahraničia sa mohol pozrieť aj v časoch socializmu, keď to také jednoduché pre bežných smrteľníkov nebolo. Hra na husliach je ťažký chlebíček, ktorý prináša aj isté obmedzenia. Tak ako majú baletky zakázané lyžovať, riskovať by nemali ani husľoví virtuózi. „Nerežem cirkulárkou a nevenujem sa rizikovým záležitostiam, ako je práca so sekerou, alebo sa nenaťahujem s cementom, aby som si nepreťažil ruky,“ vysvetľuje s úsmevom.
Husle nad zlato
Kým niektorí zbohatlíci investujú do drahokamov, zlata a nehnuteľností, iní skupujú vzácne husle. A vtedy prichádza na rad Svěcený, ktorý im pomáha nástroje s obrovskou historickou hodnotou finančne ohodnotiť. „Staré husle sú výbornou investíciou. Robím medzinárodného súdneho znalca v odbore sláčikové hudobné nástroje. Vyzerá to, že je to rovnaké, ako vedieť hrať, ale je to úplne iný odbor,“ objasňuje virtuóz.
V malíčku má celú históriu a konštrukciu týchto nástrojov. Investori sa dnes dokážu poriadne plesnúť po vrecku najmä preto, lebo cena vzácnych huslí stále narastá. „Je to investícia do jednej z najvýznamnejších komodít v dnešnej dobe. V zahraničí to robia ľudia veľmi často a svoje nástroje potom aj zapožičiavajú hudobníkom na základe zmluvy.“
Milióny eur
Keď Svěceného osloví investor, virtuóz mu odporúča konkrétny nástroj. A cenová ponuka skutočne rastie do zarážajúcich výšok. „Môžu to byť husle za 4 000 alebo aj 37 000 eur. Najdrahšie husle, na ktoré som robil posudok, boli husle od Antonia Stradivariho v nádhernom stave z roku 1718 a ich cena sa pohybovala okolo 12 miliónov eur!“
Virtuóz klientovi vypracuje znalecký posudok s fotodokumentáciou a garantuje mu originalitu nástroja. „Ľudia, ktorí si takto kúpia husle, sa o ne veľmi dobre starajú a často si ich zatvárajú aj do trezoru,“ vysvetľuje husľový mág.
Tajné odkazy
Zaujímavosťou je, že aj samotné husle v sebe ukrývajú mnohé tajomstvá. Husliarski majstri totiž vedeli, že ich kvalitné nástroje môže niekto kopírovať. „Preto do svojich originálov už pri výrobe vlepovali vinety, zapisovali určité údaje či vypalovali vlastnoručné podpisy a značky. Často tieto odkazy ukrývali aj do častí, ktoré boli zaklížené, a bolo ich vidieť až po odklopení vrchnej dosky huslí,“ opisuje Svěcený ako si tvorcovia poisťovali originalitu svojich vzácnych výrobkov.
Svoju úlohu pri výrobe huslí zohráva aj drevo. Slávni majstri ako Antonio Stradivari si nosili drevo z Bosny. Okrem bosnianskeho javora, ktorého drevo bolo z klimatických podmienok ideálne, sa používalo aj drevo z javorov z talianskeho Val di Fiemme, kým u nás dominoval najmä šumavský smrek.
staré či nové?
Aj to, za aký dlhý čas majster vyrobí nové husle, je individuálne. „Poznám husliara, ktorý vyrobí štyri nástroje ročne a dosť. No sú husliari, ktorí postavia osem až dvanásť nástrojov za rok, čo je až príliš veľa,“ myslí si Svěcený. Podľa neho nové husle nemôžu ponúknuť kvalitný zvuk starého, vyzretého nástroja. „Špičkové husle zo starej doby hrajú famózne. Drevo, z ktorého boli vyrábané hudobné nástroje 18. storočia totiž vyrastalo v tzv. malej dobe ľadovej, čím bolo oveľa hustejšie, homogénnejšie a husle krásne rezonovali.“
A hoci by sa od husľového virtuóza a znalca Svěceného očakávalo, že má doma celkom slušnú zbierku sláčikových nástrojov, opak je pravdou. „Husle nemám na to, aby som sa na ne chodil každé ráno pozerať, ale na koncertovanie,“ vysvetľuje s úsmevom. Počas svojich programov predstavuje divákom aj 400 rokov staré husle, ktoré si zapožičiava od zberateľov. No v jeho vlastníctve sa nájdu aj skutočné skvosty.
„Mám husle Jana Oldřicha Eberleho z 18. storočia, ktoré zostrojil v preslávenom pražskom dome U troch husličiek. Tam bola zrejme prvá, skutočne významná dielňa v Prahe. Taktiež už roky hrám na 108 rokov starých husliach Giuseppe Fioriniho, ktorý vlastnil pozostalosť Antonia Stradivariho,“ uzatvára virtuóz.
