Kreatívna producentka Danica Haláková (37) do výrazných rolí obsadila vždy aj svojho manžela. Lenže za úspech sa platí niekedy tvrdo... Herec Róbert Halák po prvý raz prehovoril o okolnostiach, ktoré viedli k rozpadu ich manželstva. Ako to ovplyvňuje ich prácu na televíznom seriáli?
Momentálne máte za sebou krušné obdobie. Ako bude vyzerať vaše leto?
Bude viac-menej pracovné, keďže dokrúcame druhú sériu Divokých koní. Chcel by som navštíviť moju mamu a chvíľu s ňou pobudnúť, a takisto navštíviť bratranca v Českých Budějoviciach. Ináč patrím k ľuďom, ktorí nemajú radi veľké spoločnosti, som introvertnejší a skôr uzatvorenejší. Cez deň skúšam v divadle, kde je okolo mňa aj päťdesiat ľudí, večer na predstavenie príde šesťsto divákov a stále niekomu odovzdávam svoju energiu, ktorú musím niekde načerpať. Preto potrebujem mať aj svoj pokoj.
Máte nejaké plány aj s vaším synom Adamom (14)?
Stále sa spolu veľa a o všetkom možnom rozprávame. Nemá vzťah k hmotným veciam, aj keď má rád vymoženosti techniky. Veľa píše a nemusí sa ani snažiť, ide to z neho úplne spontánne. Je dosť veľký filozof a stále sa nad niečím zamýšľa. Adam je úžasný v angličtine, a tak spíkuje, až mi oči vyliezajú. Neviem ani, kedy sa to vlastne naučil, a veľmi ho v tomto obdivujem. Počas leta spolu určite pôjdeme aj niekam von, možno navštívime Český Krumlov a okolité pamiatky. A možno sa nám konečne podarí ísť aj na ryby.
Ako znášal váš rozvod?
Znášal to v poriadku. Nevníma, že by sme s Danicou nejako zle komunikovali, práve naopak. Úplne perfektne sa bavíme, voláme si, na všetkom sa dohodneme... Funguje to. Nemám pocit, že by tam boli nejaké nervy. Adam je tam, kde chce, alebo sa riadime podľa našich pracovných povinností. No keď chce byť so mnou, tak sme spolu. Veľký stres sme však s Danicou mali, pokiaľ išlo o pracovné napätie počas nakrúcania, ale to je tak všade. Táto doba vôbec nie je jednoduchá a kladie vysokú psychickú záťaž na ľudí.
Adama bolo istý čas vídať hrať aj v markizáckom seriáli Chlapi neplačú. Usmerňovali ste ho hereckými radami?
Nie, ani sme sa nezaoberali tým, čo a ako spravil. Dostal texty a hneď ich vedel, čo mne s mojimi trvalo o niečo dlhšie. Viem to, lebo sme sa ich totiž učili spolu. Bavilo ho to, všetko si robil po svojom a nič som Adamovi neradil, možno len nejaké drobnosti. Nedávno sa bol pozrieť aj na nejaký herecký kasting a povedal, že nechce byť hercom, zažívať tú nervozitu a ponúkať sa. Povedal som mu: - Múdro, syn môj, ty buď len režisérom, scenáristom alebo dramaturgom. (Smiech)
Aký máte momentálne vzťah s exmanželkou? Denne sa stretávate na pľaci pri nakrúcaní Divokých koní.
Komunikujeme úplne normálne. Každý deň si voláme a nemáme žiadny problém. Ani na pľaci nemáme žiadne dusno a naša spolupráca prebieha bez problémov.
Nesnažili ste sa o záchranu manželstva? Boli ste spolu predsa len 15 rokov.
Nebudem rozoberať, či som sa snažil, alebo nesnažil. Jednoducho to tak prišlo. Nestalo sa nič, čo by stálo za zmienku. Keby som povedal hocičo, vždy sa to dá nasmerovať iným smerom a nevyšlo by z toho to, čo som chcel povedať. Ale je taká doba. A u nás je to stále tak brané, Ježiš, čo sa stalo? Nič sa nestalo, nikto nikoho nezabil a nikto nikomu nič neukradol. Jednoducho to tak priniesol život. Stále máme nalinkované, že rodina má byť pokope, ale to platilo v čase, keď boli istoty istotami. V tejto dobe sú isté len dane a smrť, tým pádom už vzťahy nie sú istotami... Netreba to však brať ako nejakú tragédiu. Aj jedna Dobšinského rozprávka hovorí - keď to urobíš, bude zle, ale keď to neurobíš, bude ešte horšie. Je to strašné, ale keď sa nad tým zamyslíte...
Odcudzili ste sa, alebo vkročil do vášho vzťahu niekto tretí?
Ani jedno, ani druhé...
V jednom z nedávnych rozhovorov ste spomenuli, že pre vysoké pracovné vyťaženie ste sa s Danicou stretávali už len pri raňajkách a večeri. Podpísalo sa vypätie pri nakrúcaní seriálov pod krach vášho manželstva?
Nechcem veľmi hovoriť o tom, čo sa tam vlastne udialo. Naše povolania nie sú rizikové, rizikové je všetko, čo sa robí naplno. A potom to prináša takéto úskalia, že sa to niekde odzrkadlí. Nechcem sa k tomu vyjadrovať, jednoducho je to taká choroba tejto doby.
V Divokých koňoch hráte postavu Karola, ktorý má manželku sekeru a oporu nájde v mladej milenke. Možno v tom bude niekto hľadať návod...
Je to logické, tak to v živote chodí. Ak sa niečo také stane, partner sa utieka k niekomu, aby našiel niekoho, kto je z neho hotový a má ho rád.
Teraz po rozvode oddychujete, alebo ste otvorený novým vzťahom?
Neriešim vôbec nič. Veľa času trávim s Adamom, začal som cvičiť a viac čítať.
Viete si prestaviť, že by ste sa ešte niekedy v budúcnosti dostali do chomúta?
V tejto chvíli si to vôbec neviem predstaviť, že by som sa obliekol a išiel... Aj keď sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Teraz si to myslím, ale nemôžem povedať, že to tak bude. Nie som taký frajer.
Vraj ste znamenitý gurmán a varíte vynikajúcu sviečkovú. Na to asi ženy letia.
(Smiech) Kto vám to povedal? Áno, veľmi rád varím a baví ma aj umývať riad, takže fungujem bez umývačky riadu. Aj môj otec bol veľký kuchár, asi som to od neho pochytil. Keď viem, že budem s Adamom, opýtam sa ho, na čo má chuť, a to mu aj uvarím, ale v tomto teple sa mi ani nechce vyvárať. Skôr ma to chytí na jeseň. Teraz sa snažím schudnúť, tak som to stopol a nejem ani pečivo a vyhýbam sa mu.
Načo chudnete, veď vyzeráte vo forme.
To je len také tričko. (Smiech) Chcem sa dať pohybom dokopy. Človeku vždy veľmi pomôže, keď sa rozhýbe. Preto praktizujem bežecký pás. Behal by som aj po vonku, ale bojím sa, že nebudem mať dostatok síl na to, aby som sa vrátil. Cítim sa nabudený a pohyb mi robí dobre, dokonca mám aj trénera. V roku 2007 som bol v Soči a zo 105 kíl som schudol na 77. Ešte pán majster Bednárik mi sľúbil, že keď schudnem, dá mi postavu v muzikáli. Tak to keď mi povedal Bednárik, musel som schudnúť. A svoj sľub aj dodržal ako všetko.
Spolu s Ďurovčíkom, Švajdom, či Kočišom sa angažujete aj v celebritnom Mužstve futbalových zázrakov. Ako ste sa k tomu dostali?
Mufuza, ako sa voláme, sa snaží zabaviť všetkých. Tých, čo chcú vidieť pekný futbal aj tých, ktorých až tak nebaví a prišli sa na štadión skôr zabaviť a zasmiať. V roku 2007 sme boli na majstrovstvách sveta umelcov v Soči, kde som prvýkrát vybehol na trávnik. Nakoniec sme skončili zo šestnástich krajín na treťom mieste. Pochopíte to? Ja mám bronz z majstrovstiev sveta. Ale ten vybojovali za mňa iné esá...
Keď človek ukončí vzťah, začne sa o seba viac starať a pracovať na sebe. Je to váš prípad?
Neviem, pre nakrúcanie Divokých koní sa momentálne nemôžem dať ani ostrihať a musím vyzerať spustnuto. Cvičím aj preto, že mám problémy s kolenami. Bol som na jednej operácii kolena a mal by som ísť na ďalšiu. To keď zanedbám, svaly zmiznú a ja, naopak, potrebujem to koleno zaťažovať. Nerobím to preto, že potrebujem dobre vyzerať, ale preto, že potrebujem nejako fungovať, aby mi koleno neruplo. Nie je to o tom, že zdvíham činky, aby sa všetci zo mňa posrali, nie som exhibicionista.
