Často za to môže spodobovanie, no aj naša lenivosť a nedôslednosť. Slovenčina nepatrí medzi jednoduché jazyky, a tak si ju občas ohýbame, ako nám vyhovuje. Pri ktorých slovách robíme najčastejšie chyby vo výslovnosti?
Zopár slov sme si zvykli vyslovovať nesprávne. Najčastejšie hlásky zamieňame za iné, prehĺtame ich alebo zabudneme na mäkčeň a dĺžeň. Inou kategóriou je spodobovanie. Ak teda poviete fták, je to správne aj z gramatického hľadiska. „Často robia ľuďom problémy slová, ktoré vznikli spojením predložky a slova,“ uviedla Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.
Ako príklad uviedla zmenu predložky „z“, ktorá sa v spojení mení na „s“ v slove spoza. Najmä na západe krajiny sa tiež málokedy stretnete s mäkkým vyslovovaním slov, ako sú neviem, nemôžem či nemám. Podľa Marcela Olšiaka z Katedry slovenského jazyka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre hlásky si zamieňame z dôvodu jednoduchšej výslovnosti. „Niekedy to má na svedomí vplyv nárečia alebo prienik slov z češtiny,“ vysvetlil Olšiak.
Najčastejšie slová so zlou výslovnosťou či tvarom?
Tvrdo sa hovorí pri Bratislave
Pavol Žigo, profesor Katedry slovenského jazyka UK, Bratislava
- V hovorovom styku si ľudia menia výslovnosť, je to normálne. Máme však nejaké pravidlá kultúrneho vyjadrovania a najmä vo verejnom styku si na toto treba dávať pozor. Najmä na západe sa vytratili mäkké spoluhlásky, dvojhlásky. Mám pocit, že to je najmä v okolí Bratislavy.
Počuť mäkké ľ je doslova zážitkom
Nedodržiavame mäkkosti spoluhlások d, t, n, l pred samohláskami i, e, ie, iu, ia je častým javom vo výslovnosti. Rovnako sa z našich hovorov vytratilo mäkké ľ a počuť ho v slove „ale“ je zážitkom. Ľudia si zvykli aj skracovať hovorenie slov s hláskou ô. Namiesto vôbec povedia vóbec a podobne.
