Porozprávali sme sa s ním aj o tom, ako si spomína na svoje začiatky, prečo si myslel, že má príšerný hlas, čo mu slovenskí futbaloví fanúšikovia nikdy neodpustia a kedy padol na dno.
Vaša cesta k moderovaniu bola priamočiara?
Nie. Študoval som herectvo v Prahe, a keď som po prvom ročníku prišiel na prázdniny domov, vymýšľal som, čo budem porábať. Kamarát ma nahovoril, že pôjdeme na konkurz do akéhosi prvého súkromného rádia, on tam napokon neprišiel a ja som ho vyhral.
Aký bol váš prvý deň vo Fun Rádiu? Spomínate si?
Veľmi dobre. Keď som prišiel, zoznámil som sa s Mravcom a išli sme nahrávať moje prvé vysielanie. Potom sme si sadli, Mravec mi to pustil a následne mu vravím: „Ok, tak ja ďakujem, idem.“ Spýtal sa: „Čo je?“ Ja mu na to: „Blázniš, to je príšerný hlas, to sa nedá počúvať.“ Mravec mi však hovorí: „Pozor, pozor! Ty si dvadsať rokov počúval svoj hlas inak, než ho počujú ostatní. Mne sa tvoj hlas zdá dobrý, ty si naň len musíš zvyknúť.“ Tak som si zvykol a nasledujúcich osem rokov som robil vo Fun Rádiu.
To musel byť šok, dostať sa takto z ničoho nič hneď do prvej ligy. Ovalil vás šoubiznis po hlave?
Stala sa mi jedna zaujímavá vec. V roku 1993 som okrem rádia robil aj reláciu Crn Crn vo vtedajšej Slovenskej televízii, takže ma poznal istý okruh detských divákov. No potom prišiel veľký televízny projekt Správny kľúč a zároveň som sa stal moderátorom prvého priameho prenosu z Miss. V jednu sobotu večer som robil Miss, potom som bol týždeň zavretý v športovej hale v Žiline, kde sme pripravovali Správny kľúč. Ten som moderoval ďalšiu sobotu, a keď som v nedeľu vyšiel na ulicu, zrazu sa za mnou všetci obzerali. Bol to zvláštny šok a musel som to chvíľu spracúvať. Našťastie mi z toho veľmi nezašibalo.
Vrchol vašej kariéry zrejme prišiel až s Milionárom na Markíze.
Práve vďaka Milionárovi som sa mal po prvý raz možnosť jemne sa dotknúť svetového šoubiznisu. Na tri dni nás vtedy pozvali 28 moderátorov tejto relácie z celého sveta na festival do Cannes a príšerne nás tam rozmaznávali. Ubytovali nás v neuveriteľnom hoteli, na mojej izbe vraj predtým spala Sharon Stone a vo vedľajšej izbe práve vtedy býval Ronaldo, ten brazílsky. Vyrobil som si tam s ním strašnú hanbu. Pili sme spolu kávu na terase, debatovali o východe slnka a nemal som ani potuchy, s kým hovorím. Toto mi futbaloví fanúšikovia nikdy neodpustia. Keď však išiel okolo recepcie a videl som, aký šum hneď zavládol, tak sa pýtam jedného zamestnanca: „Kto je to ten muž, čo býva vedľa mňa?“ Ten na mňa neveriaco pozrel: „Vy neviete, kto býva vedľa vás?! Veď to je Ronaldo!“ A ja som to potom ešte viac „zabil“, keď hovorím: „Prepáčte a kto je Ronaldo?“ V tomto som ignorant, keby na tejto planéte zrušili futbal, tak to zistím po piatich rokoch.
Rýchlo ste sa prepracovali do prvej moderátorskej ligy a tomu zodpovedali aj vaše honoráre. Čo s vami spravili peniaze?
V tomto smere je to u nás nastavené tak, že v šoubiznise sa z vás nestane boháč, ktorý by do konca života nemusel už nič robiť. Ja mám stále na krku hypotéku. Možno by ste si povedali, že po 25 rokoch by som mohol byť zahojený, ale nie. Je to o tom, že čím viac dostanete, tým viac si zvýšite životný štandard. Nikdy som nepchal peniaze do ponožky, žil som vždy v danej chvíli a vedel som si peniaze užiť. Premenil som ich na cesty, dobrodružstvo, zážitky.
Medzičasom sa z vás stal skúsený cestovateľ. Splnený detský sen?
Rád si kladiem otázky a cestovanie mi poskytlo priestor na to, aby som dostával odpovede. Hoci teraz je to zložitejšie, ľahšie sa mi chodilo po svete, keď som bol bez záväzkov, mohol som ísť 2- až 3-krát do roka, no teraz mám deti a aj malé bábätko. Cestujem však s Naj dedinkou Slovenska každý týždeň do inej dediny. (smiech)
Je to pre vás ako cestovateľa zaujímavé?
Je to doma. Myslím, že miesto, kde sa narodíme, sa nejakým spôsobom odtláča v našej DNA. Máte taký zvláštny pocit, že sem patríte. Nie som si napríklad istý, či by som bol schopný opustiť Slovensko a žiť niekde inde.
Popri cestovaní ste veľa začali fotiť. Myslíte, že by ste sa tým raz mohli aj živiť?
Je to skôr drahé hobby a ja som navyše človek bez plánov. Úprimne – plánujem nesmierne málo. Páči sa mi jedna myšlienka: Ak chcete Boha pobaviť, povedzte mu o svojich plánoch. Keby mi napríklad niekto pred tromi rokmi povedal, že budeme nakrúcať Milujem Slovensko, tak by som tomu neveril. Tesne predtým som bol naozaj už v takom štádiu, že mi ani neprekážalo, že som nebol mediálne v strede diania. Zmieroval som sa s tým, objavoval iné kvality života. Potom zrazu prišlo toto a hoci som si myslel, že po Milionárovi už nemôže prísť nič lepšie, stalo sa. Som tam sám sebou, mám pocit, že oveľa viac ako v Milionárovi.
Navyše nové časti máte nakrúcať so starou partiou vrátane Adely Banášovej a Dana Dangla. Tešíte sa?
Ako človek som sa tejto správe veľmi potešil. Myslím, že nie je úplne samozrejmé, keď veci zafungujú tak, ako zafungovali v našej trojici. S Adelou si veľmi dobre rozumiem aj mimo pľacu, s Danom takisto. Všetci by sme v tej šou mohli byť nahradení a diváci by si na to do pol roka zvykli, no otázka je, že za akú cenu. Je úžasné, keď mi Adela nedávno povedala: „Ja už sa tak teším, že sa všetci stretneme a ideme nakrúcať.“ Hovorím jej: „Aj ja!“
Vravíte, že neplánujete, takže otázka, či budete ďalších 25 rokov v šoubiznise, je bezpredmetná?
Niežeby som sa bál pomyslieť na to dopredu, ale vlastne sa mi nechce na to myslieť. Ani si neviem vysvetliť, ako je to možné, že je to už 25 rokov, lebo ja mám pocit, že mnohé veci sa stali včera. Veľmi sa mi nechce starnúť, ale asi sa to stane. (smiech)
Šoubiznis veľmi nepraje rodinnému životu. Zohral nejakú úlohu v rozpade vášho manželstva?
Nechcem z toho obviňovať šoubiznis, aby sa náhodou necítil dotknutý. (smiech) Za každým takýmto nezdarom sú dvaja ľudia, ktorí nedokázali nájsť vzájomné porozumenie či rozumné riešenie. Alebo ho možno ani nemali hľadať. Niektoré vzťahy sa naplnia, a nemusíme to považovať za tragédiu. Ani u nás to tak nebolo, nešlo o to, že by som sa ja na niekoho vykašľal... Je pravda, že v tejto brandži je to so vzťahmi zložitejšie, lebo nemáte režim. Máte prácu od piatka do nedele, v pondelok máte voľno, ale aj to sa môže v nedeľu večer zmeniť, lebo vám zrazu niekto zavolá... Takže takáto neschopnosť naplánovať si veci, môže byť vražedným nástrojom vo vzťahu. Potom pri sebe potrebujete človeka, ktorý vie, vedľa koho sa postavil, a je to stmeľovač rodiny.
Ktoré boli zásadné momenty vo vašej kariére?
Určite štart, keď to išlo neuveriteľne rýchlo hore. Druhým momentom bolo, keď mi ruplo v živote všetko, rozpadla sa mi rodina a vlastne som prišiel aj o prácu, lebo sa skončil Milionár. Vtedy som pomyselne padol z piedestálu až úplne dolu. No dnes sa na to pozerám ako na úžasnú príležitosť upratať si veci, ponoriť sa do seba. A vzhľadom na to, že sa mi to podľa mňa podarilo a našiel som v sebe pokoru, tak ma vesmír odmenil nečakaným comebackom – a to je ten tretí moment.
