O ničom inom sa u nás momentálne nehovorí. No ľudia si často zamieňajú fakty s dojmami. Nový Čas sa zhováral s Bernardom Priecelom, riaditeľom Migračného úradu, ktorý rozhoduje o udeľovaní azylu. Aká je pravda o utečencoch? Koľko nás stoja a koľko ich tu naozaj je? Je dôvod sa ich báť?
Kríza a kvóty
Zažívame jednu z najväčších migračných kríz. Kde vy vidíte jej príčinu?
Veľmi často sa zamieňajú pojmy migračná kríza a kríza azylová. Utekajú hlavne mladí muži buď za prácou, alebo sociálnym profitom. Azylanti, ktorí potrebujú ochranu, sú vždy najmenšia skupina. Čiže táto kríza je migračná, a nie azylová. Vydefinovala sa na základe viacerých súbežných problémov, ktoré sa dostali do jedného časového rámca. Napríklad Arabská jar, pády zažitých totalitných režimov, ktoré dokázali zvládnuť situáciu v jednotlivých krajinách. Potom je to nefunkčnosť štátnej správy, ekonomiky a nezvládnutá ochrana hraníc. Signalizovalo sa to roky dozadu a nerobilo sa s tým nič.
Čo si myslíte o kvótach z Bruselu?
Kvóty jednoznačne nie! Sme suverénny štát a napriek tomu, že sme súčasťou nejakého spoločenstva, o týchto veciach by si mali krajiny rozhodovať samy. Netreba to brať tak, že Slovensko nechce pomáhať, ale chceme sa rozhodnúť, ako pomáhať. Nechceme, aby sa nejaký úradník zobudil a dal nám nejaké percentá. My môžeme pomôcť aj viacerým ľuďom a aj to robíme. Piaty rok poskytujeme Humenné ako tranzitné centrum pre prípady, keď je potrebná náhla pomoc. A to nie je sranda. Robíme to len my a Rumuni.
Ako by ste to teda riešili vy?
Európa by sa mala zamyslieť nad tým, čo bude. Tých 40-tisíc utečencov je len začiatok. Bojím sa, čo bude o desať rokov. Migráciou sa veľmi prehlbuje rozdiel medzi tretím svetom a Európou. Tí ľudia budú stále viac chcieť ísť za lepším. Treba začať budovať priemyselné parky a dávať šancu tým ľuďom vzdelávať sa. Pokiaľ budeme len brať a brať imigrantov, stále zhoršujeme situáciu u nich doma. Odchádzajú šikovní, zostanú starí, chorí a decká. Kam sa potom tá krajina posunie? Zhadzovať potravinovú pomoc z lietadiel je blbosť. Takto sa situácia krajín zmeniť nemôže.
Mafia prevádzačov
Táto kríza poukázala aj na silnú úlohu organizovaného zločinu. Rozprávali vám o tom utečenci, aké majú skúsenosti s prevádzačmi?
Európa rezignovala na organizovaný zločin. Toto všetko sú toho výsledky. Naši žiadatelia nám hovoria o tom, koľko zaplatili prevádzačom. Sú v tom obrovské peniaze.
Koľko to stojí?
Je to rôzne. Niektorí platia 500 eur, niekto až 5 000 eur. Záleží na tom, odkiaľ prichádzate a ako. Keď preskakujete tu niekde hranicu, to veľa nestojí, ale keď máte zaplatenú cestu, ide o tisíce. Tie podmienky sú hrozné, tri mesiace vás vozia v kamióne, všelikde vás schovávajú, močíte tam, máte tam 70 stupňov, bojíte sa o život, to sú veľmi ťažké veci a ja by som to asi neprežil.
Čiže najviac z tejto krízy profituje mafia...
Áno. Organizované skupiny sú pospájané až z Afriky do cieľovej krajiny.
Situácia na Slovensku
Podľa analytikov máme najprísnejšie podmienky na udeľovanie azylu. Koľkým ste ho udelili za minulý rok?
Dostalo ho 14 ľudí a 99 dostalo doplnkovú ochranu. Keď ich počítame z 314 žiadateľov, tak až jedna tretina dostala ochranu. Keď niekto hovorí, že je to malé číslo, nevie, o čom hovorí.
Odkedy vypukla kríza, je zvýšený počet žiadateľov?
Nie, máme ich málo. Je to len niečo vyše sto.
Prečo len tak málo?
V Bruseli si neuvedomujú, že títo ľudia prichádzajú s tým, že v hlave majú svoju vysnívanú krajinu. Môžete robiť, čo chcete, ale oni chcú ísť tam, kam si zaplatili prevádzačov. Veď o Slovensku nikto ani netuší. Oni vedia, že dobrá životná úroveň a vyspelý sociálny a zdravotný systém sú vo Francúzsku, Veľkej Británii, v Nemecku, Škandinávii. Ľudia z indického subkontinentu chápu Veľkú Britániu ako svoju rodnú mať. To má logiku, oni vedia aj po anglicky. Do Francúzska zas prichádzajú ľudia z frankofónnych krajín, ich bývalých kolónií.
Udeľovanie azylu
Azyl u nás dostane len ten utečenec, ktorý je doma prenasledovaný. Čo s ekonomickými migrantmi? Majú možnosť tu zostať?
Pokiaľ sem prídu ľudia, ktorí nemajú dôvod žiadať Slovenskú republiku o ochranu a nepochádzajú z krajín ako Sýria, majú smolu, budú sa musieť vrátiť domov. My ekonomickú migráciu nepodporujeme. Stále tu máme dosť vysokú mieru nezamestnanosti.
Ako vyzerá proces udeľovania azylu? Čo ten človek dovtedy robí? Kde sa môže pohybovať?
Tá osoba prichádza k nám, policajný orgán spíše zápisnicu. Dotyčný podpíše prehlásenie, že žiada o ochranu. Potom ho pošleme do záchytného tábora v Humennom. Mesiac sa vykonávajú zdravotnícke opatrenia voči tejto osobe, zisťuje sa možnosť jeho ochorenia. Preto je hlúpou fámou, že k nám prinášajú choroby. Zo zariadenia ho nevypustíme, pokiaľ nám lekár nevypíše, že je zdravý.
Čo sa deje po tom mesiaci?
Vykonávajú sa prvotné úkony, prechádzajú do pobytových táborov v Opatovskej Novej Vsi alebo Rohovciach. Tá procedúra trvá asi 180 dní, potom riaditeľ Migračného úradu podpisuje rozhodnutie o udelení alebo neudelení azylu. Pokiaľ je azyl udelený, osoba podstupuje polročné obdobie integrácie s pomocou mimovládnej organizácie.
Akým spôsobom? Hľadajú im bývanie?
Hľadajú im ubytovanie, prácu, napojení sú na zdravotný a sociálny systém. Dostávajú možnosť jazykovej prípravy, vodičské kurzy, rekvalifikačné kurzy a po tom polroku sa tie osoby osamostatnia a už sa musia živiť sami.
Aké sú výdavky na utečencov?
Je to rôzne. Priemerný výdavok je asi 1 000 eur mesačne, niekedy 1 500. Záleží na zdravotnom stave a počte žiadateľov.
Keď utečenec dostane azyl, môže za ním prísť aj rodina. Je upravené, kto a koľko členov?
Áno, má právo na zlúčenie rodiny. Za manželom môže prísť manželka a deti a aj rodičia.
Môže sa potom voľne pohybovať po EÚ?
Áno, lebo dostane náš cudzinecký pas, na ktorý môže cestovať. A tam, kam potrebujeme my víza, tam musí o ne požiadať aj on.
Skúsenosti s imigrantmi
Slováci sa utečencov boja, najmä rastúcej kriminality. Je na to dôvod? Monitorujete ich potom?
Áno, komunikujeme s nimi. Ľudia, čo majú azyl, nie sú problémoví. Možno sú výnimky, že si niekto rád vypije, ale nie sú agresívni. Okrem toho len 26 percent ich zostane na Slovensku.
Ako končia tí, čo tu zostali? Kde pracujú? Akým oblastiam sa venujú?
Máme pekné príklady - právnikov, lekárov, špičkových vedcov. Ale aj režisérku, ktorá teraz točí v Afganistane filmy o ženách.
