Chlapčiatko počas našej návštevy spokojne spalo v prekúrenej izbičke. „Súd rozhodol, že sa oňho môžeme starať. Mám ho rád ako vlastného. Moju družku Paulínu už volá mama, mňa šogor alebo ocko,“ smeje sa Števkov strýko Andrej Tancoš, ktorý chlapčiatku chce dať všetko, po čom túži.
„Mám však iba sociálku a zatiaľ mu nemám za čo kúpiť ani hračky. Teraz čakám na jednorazový príspevok, aby som Števkovi mohol kúpiť aspoň oblečenie. To, čo má na sebe, je všetko, čo má,“ vysvetľuje Andrej. Chlapca už svojej sestre Júlii nechce dať. Túlanie sa po svete s jeho biologickou matkou by mu určite neprospelo. „Čo si zaslúži taká matka? Veď kvôli nej nemáme pokoj. Už sa mi jedna žena vyhrážala, že ublíži chlapcovi za to, čo vypovedala moja sestra na polícii. Vraj ak ešte niečo povie, tak ho zmárnia! Ale veď my ani nevieme, kde je! Nech si teda žije tam a nám dá pokoj!“ rozčuľuje sa Andrej Tancoš.
Malého Števka minulý týždeň vysadila osádka auta pred osobitnou školou a nechala ho napospas osudu. Podľa príbuzných bola v aute aj Števkova mama, ktorá sa ho takto chcela zbaviť. Momentálne po nej pátra polícia.
