Mačka so železničiarskou šiltovkou na hlave bola obľúbená aj u turistov, ktorí len kvôli nej merali cestu do odľahlej dediny. Tama vyrastala spolu s ďalšími mačiatkami v blízkosti stanice, ktorej cestujúci i personál mačky vždy kŕmili.
Tama bola povestná svojím "hliadkovaním" pozdĺž trate a prebehovaním cez koľajnice, takže ju vyhlásili za prednostku železničnej stanice Kišigawa.
Kišigawa pritom leží na trati, ktorej hrozil zánik - posledný "ľudský" zamestnanec na stanici pracoval do apríla roku 2006.
Vďaka mediálnej sláve, ktorú Tama získala, sa trať však podarilo zachovať, keďže za mačacou prednostkou cestovali turisti z celého Japonska i zo zahraničia. Podľa zverejnenej štúdie len v roku 2007 vzrástol počet cestujúcich na trati o 55.000, a to vďaka Tame.
Prínos Tamy pre miestnu ekonomiku sa odhaduje na 1,1 miliardy jenov, uviedol dnes Micunobu Kodžima, riaditeľ železničnej spoločnosti Wakayama Electric, ktorý vyjadril smútok v súvislosti s Taminým skonom, podobne ako aj guvernér provincie Jošinobu Nisaka.
Po skone jej vedenie Wakayama Electric udelilo čestný titul "čestná večná prednostka stanice". V "pozemskej" funkcii Tamu vystrieda mačka menom Nitama, ktorá už prechádza výcvikom.
Posledná rozlúčka s mačkou-prednostkou sa v nedeľu konala v areáli železničnej stanice, ktorej vďaka svojmu šarmu zmenila osud. Pohrebný obrad bol šintoistický a Tama sa ním stala bohyňou. Pohrební hostia pre Tamu ako dary priniesli vodový melón i iné druhy ovocia a zeleniny, ako aj kvety, konzervy s tuniakom a ďalšie darčeky. Mačku pochovajú v júli v blízkosti neďalekej svätyne venovanej mačacím božstvám.
