Prvej krajine eurozóny hrozí bankrot: Koľko zaplatia Slováci za odchod Grécka?!

Dnes vyprší čas na splatenie 1,6 miliardy eur veriteľom. Práve toľko ručí Slovensko za Grékov v dočasnom eurovale a 1,5 miliardy sme dali na Grékov do Európskej centrálnej banky. Tá svojím rozhodnutím, že núdzové financovanie nepredĺži, Grécko tlačí do riešenia. Bankrot alebo odchod z eurozóny. A platiť budú aj Slováci. Dnes by sa mala Európa dozvedieť, ako dopadne spor medzi veriteľmi a Gréckom. Ak Grécko neprijme reformy, ktoré navrhujú veritelia, tak nedostane finančnú pomoc 7,2 miliardy eur. A tiež má dnes Medzinárodnému Menovému Fondu zaplatiť 1,6 miliardy.

 

Očakávalo by sa, že Grécko sa bude snažiť s nimi dohodnúť, ale nestalo sa tak. Premiér Alexisis Tsipras prekvapujúco vyhlásil na budúcu nedeľu referendum. V ňom by mali hlasovať o reformách, o zvýšení jednotnej DPH z 13% na 23 %, na základné potraviny by však DPH zostala. Na lieky, knihy i kultúru by bola super znížená DPH 6 %. Gréci v plebiscite povedia, či súhlasia s reformami, ktoré im navrhli medzinárodní veritelia (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia). Teda tí, ktorým by malo Grécko zaplatiť časť svojich dlhov. Európski lídri vyhlásenie referenda kritizujú.

Ak Gréci nezaplatia, hrozí im bankrot a odchod z eurozóny, čiže Grexit. Opasky si však uťahovať nechcú! Len za sobotu si občania vybrali 600 miliónov eur z bánk. Bez reforiem, ktorými by Gréci splácali celkové dlhy 275 miliárd eur, môže krajina prísť o euro, ktoré už teraz výrazne oslabuje. Po návrate k drachme by však Gréci prišli o úspory a štát by zažil hospodársky šok. Po Grexite by zas Slovensko a ďalšie štáty prišli o pohľadávky voči Grécku. Slovensko ručí Grécku sumou 1,6 miliardy eur cez dočasný euroval a 1,5 miliardy cez Európsku centrálnu banku.

• 3,1 mld. € dlží Grécko slovenským daňovým poplatníkom
• 1,8 mld. € sú pre porovnanie výdavky SR na vzdelávanie
• 1,2 mld. € zaplatí SR na ivalidných dôchodkoch a pomoci pre zdravotne postihnutých

Čo žiadajú veritelia od Grécka

• zníženie výdavkov a príplatkov na dôchodky

• zvýšenie DPH z 13 % na 23 %

• privatizáciu štátnych podnikov (napr. prístav Pireus)

• zachovanie reforiem trhu práce

Rady pre dovolenkárov

Hoci grécka vláda tvrdí, že výber z bánk a bankomatov pre zahraničných turistov nebude obmedzený, náš rezort zahraničia upozorňuje na možné riziká. „Slovenským občanom cestujúcim do Grécka odporúčame mať so sebou dostatočnú hotovosť na celý čas pobytu. Používanie debetných a kreditných kariet môže byť nedostupné alebo obmedzené. Nič z toho, čo sa momentálne deje v Grécku, by nemalo priamo zasiahnuť dovolenkárov okrem príležitostného diskomfortu,“ doplnil hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Stano.

Aj Slovensko ručí za Grécko

Martin Vlachynský, Iness: „Takmer nikdy sa nestáva, aby krajina zbankrotovala na 100 %, vždy sa snaží dohodnúť na reštrukturalizácii. My sme reálne do Grécka žiadne peniaze neposielali, to, čo sme dali cez euroval, sú garancie. Grécko si požičalo od eurovalu a my za to ručíme. Ak to Grécko eurovalu nevráti, tak to eurovalu vráti Slovensko.

Hlasoval za euroval

Ivan Mikloš, exminister financií:

„Tsipras vyhral parlamentné voľby, ale nerobí reformy. Gréci si musia vybrať, buď budú robiť reformy a prestanú žiť na úkor iných krajín, alebo by mali odísť. Malo by to negatívne dôsledky aj pre nás, o časť týchto peňazí by sme prišli, ustupovaním Grécku tak či tak o tie peniaze prídeme. Bude to precedens pre iné krajiny, populistické hnutia, že netreba robiť reformy, že eurozóna to zatiahne.“

Hlasoval proti eurovalu

Richard Súlík, europoslanec:

„Dnes dostáva eurozóna účet za päť rokov zbabelosti. Piatich rokov toho, že sa eurozóna snaží udržať Grécko v eurozóne, kam jednoducho táto krajina nepatrí. A ak je situácia teraz iná, tak je iná v tom, že dnes vystúpenie Grécka z eurozóny bude tri- až štyrikrát drahšie.“