Jeho životnou rolou bol doktor Sova z kultového českého seriálu Nemocnica na okraji mesta, no sympatický primár nekompromisne zatienil desiatky ďalších postáv, ktorým vo filmoch, v inscenáciách, divadelných či rozhlasových hrách vdýchol život. Aj o tom, prečo tak neslávne dopadla politická kariéra Ladislava Chudíka, čo ho dohnalo k písaniu denníka smrti či listov Emílii Vášáryovej, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Detstvo
Veľmi rád vždy spomínal na obdobie detstva. „Hovorí sa, že staroba si privoláva detstvo. Nemám v pamäti obrazy kontinuálne viazané, len čriepky zážitkov. Pamätám sa na drevenicu deduška a babičky zo strany mamy. Pamätám sa, ako sedím na malej stoličke a vystrašený hovorím: ,Veď tie plamene môžu prísť sem elektrickými stĺpmi.‘ Horelo v blízkej obci Valaská. Videl som totiž len hrozivý odraz plameňov na nebi. Bol som mamičkin bojko, a preto ma otec naučil báseň Sama Chalupku Valibuk. Vedel som ju skôr, než som sa naučil čítať. Už v predškolskom veku som básne ochotne prednášal. Valibuk sa nebál.“
Najkrajšia etapa života
„Asi najkrajšia etapa bola čas od narodenia do jedenásteho roku života v Hronci. Do dňa, keď som nastúpil do vlaku 31. augusta 1936, aby som sa prihlásil na gymnázium v Kremnici.“
Komplexy
Ako malý trpel komplexmi a zlepšovať sa to začalo až po puberte. „No niektoré komplexy zostali ako pamiatka na choroby, ktoré si ma predčasne našli v detstve. Kvôli chrbtici som musel spať v sadrovom lôžku. Pri prvej návšteve Bratislavy som nešiel na hrad alebo k Dunaju, ale na ortopedickú kliniku.“
