Pritom najlepšie by bolo pozerať sa na vec triezvo. O probléme imigrácie, ktorej teraz čelí Európa, sme sa rozprávali s politickým a mediálnym analytikom Eduardom Chmelárom.
Utečenci z Afriky prichádzajú do Európy už roky. Čo sa stalo, že v posledných mesiacoch sú ich takéto kvantá?
Najprv si treba uvedomiť, o akom počte utečencov hovoríme, ide asi o 100-tisíc ľudí. V 500-miliónovej EÚ je to zlomok percenta. Len Spojené štáty ročne prijímajú milión utečencov. Čiže tá predstava, že hordy imigrantov sa valia na Európu, je úplne skreslená. Hlavný migračný prúd dnes nesmeruje z Afriky do Európy, ale z juhovýchodnej Ázie na Blízky východ. Sme naozaj svedkami druhého sťahovania národov, ale Európa v tomto nie je ničím výnimočná. Výnimočné sú však počty mŕtvych utečencov, ktorých vyplavuje Stredozemné more. Rybári na Sicílii hovoria, že do sietí chytajú v týchto mesiacoch viac mŕtvol ako rýb. Je to teda predovšetkým humanitárna kríza, nie bezpečnostná. A takto by sme sa k nej aj mali stavať.
Ale údaj, že ide o zlomok percenta obyvateľov EÚ, asi všetkých neupokojí.
Nepohneme sa ďalej, ak o moslimoch neprestaneme zmýšľať tak primitívne ako dnes, ako o celku s rovnakými vlastnosťami. Pripadá mi to rovnako hlúpe, ako keby moslimovia nerozlišovali medzi politikou a mentalitou Rusov, Američanov, Švédov či Talianov a hovorili len – to sú kresťania a tí sú takí a takí. Títo utečenci sú ľudia s rôznymi osudmi, väčšinou sú milí, častokrát inteligentnejší a vzdelanejší ako väčšina tých, ktorí proti nim protestujú... A nezabúdajme, že zo Sýrie utekajú aj kresťania. Samozrejme, štát má legitímnu úlohu chrániť svoje hranice a bezpečnosť, ale vyvolávať paniku, že tu hrozí islamizácia Európy, je ďalší extrém.
Premiér Fico povedal, že hlavnú zodpovednosť za imigrantov by mali niesť krajiny, ktoré zvrhli režim v Líbyi, cez ktorú sa dostáva do Európy najviac imigrantov. Je toto riešenie?
Súhlasím, ale mal to hovoriť tam, kde sa to má hovoriť – na Európskej rade –, a nie povzbudzovať na Slovensku vášne. Zneužívanie emócií na domácej pôde patrí k jeho mentálnej výbave, zatiaľ čo v zahraničí, na pôde EÚ, sa správa zbabelo. Áno, hlavnú ťarchu zodpovednosti musia niesť štáty, ktoré zruinovali severnú Afriku a Blízky východ. Všade, kde Západ vojensky zasiahol, priniesol len chaos a destabilizáciu.
Čiže bolo správnejšie nechať v Líbyi Kaddáfího diktatúru?
Demokracia je úžasný systém, ale mali by sme sa snažiť, aby fungovala v prvom rade u nás doma a nevyvážať ju do civilizácií, kde nemá svoje korene. Kaddáfího Líbya bola diktatúra, ale pre Afriku i Európu bola zárukou stability regiónu. To už dnes neplatí.
Čiže moslimský svet nie je pripravený na demokraciu západného typu a mali by sme to akceptovať?
Niektoré krajiny možno aj sú, ale tam, paradoxne, podporujeme diktátorov. Pozrite sa na Egypt, kde na smrť odsúdili desiatky ľudí, aj politikov, ktorí boli zvolení v demokratických voľbách. A pár dní po tomto rozsudku Američania vyhlásili, že dodajú Egyptu nové zbrane. Celý svet vidí naše pokrytectvo.
Slovenský premiér tiež tvrdí, že treba stabilizovať situáciu v krajinách, odkiaľ k nám utečenci prúdia. Dá sa to?
Bolo by to najefektívnejšie riešenie. Ale pre európskych politikov je to len výhovorka, odpútanie pozornosti od problému, oni pre to nič nespravia. A odmietnuť ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, s tým, že im pomôžeme na ich území, je v tom lepšom prípade hlúposť, v tom horšom zločin, lebo ich tým odsúdime na smrť.
Aký postoj by sme teda mali k utečencom zaujať?
Pomôcť bezmocným je základná vlastnosť, ktorá z nás robí ľudí. Každý, kto je v ohrození života, by mal dostať azyl. Samozrejme, že ich treba dôkladne preverovať, lebo medzi nimi môžu byť aj nebezpeční ľudia. Treba zdôrazniť, že Slovensko má najprísnejšiu azylovú politiku v celej EÚ. Vlani napríklad Česko prijalo 300 utečencov zo 700, ktorí o to žiadali. My sme prijali z 300 iba štrnástich!
Čo robíme s tým zvyškom?
Posielame ich preč. U nás podľa mňa nedostávajú azyl ani ľudia, ktorí by ho mali dostať. A aj tí, ktorí ho dostanú, väčšinou pokračujú do bohatších štátov EÚ, lebo na Slovensku nechcú zostať.
Na Slovensku sa veľa diskutovalo aj o kvótach, podľa ktorých sme mali prijať 785 utečencov.
Nebolo tomu celkom tak. My sme neboli povinní ich prijať, iba administratívne vybavovať ich žiadosti o azyl, lebo južné štáty, na ktoré je obrovský nápor, to nestíhajú. Všetko ostatné je suverénne rozhodnutie našich migračných úradov.
Pred týždňom v Bratislave proti utečencom pochodovali tisícky extrémistov. Ako hodnotíte reakciu premiéra na pochod?
Bola hlúpa a nehorázna. Hlavne keď prirovnal zásah polície proti extrémistom k zásahu proti Rómom v Moldave nad Bodvou spred dvoch rokov. Za zásah polície proti vyčíňaniu neonacistov treba policajtom poďakovať. Keby tam neboli, tak sú tam podľa mňa aj mŕtvi. Ale zásah v Moldave podobne ako zásah vo Vrbnici boli brutálnym zneužitím moci voči bezbrannému obyvateľstvu. A v statuse na facebooku premiér upokojoval prívržencov pochodu, že vláda už problém rieši v ich prospech, namiesto toho, aby jasne odsúdil násilie a rasizmus... To je choré.
Je pochopiteľné, že sa ľudia boja, že keď sem prídu moslimovia, budú z toho len problémy, nie?
Prečo by mali byť? Na Slovensku žije 5-tisíc moslimov. Ani jeden z nich nerobí problém, drvivá väčšina z nich pracuje a platí dane, viacerí sú špičkoví odborníci... Nezabúdajme, že študenta Daniela Tupého nezavraždili utečenci, ale domáci pravicoví extrémisti, že bitku pred nitrianskym barom majú na svedomí neonacisti, nie moslimovia, že chlapca v bratislavskej električke nezmlátili prisťahovalci, ale holé lebky. Toto je hrozba pre Slovensko, a nie moslimovia. Voči moslimom prechovávame nemiestne predsudky.
Čiže mali by sme utečencov prijímať s otvorenou náručou?
Osobne by som si to želal, ale žiaľ, nie je to také jednoduché. V situácii, keď je 70 % obyvateľstva proti utečencom, použiť voči nim liberálnu politiku by znamenalo vyvolať otvorený konflikt v spoločnosti. Slovensko skrátka nie je mentálne pripravené na väčší počet utečencov. Žijeme však vo svete, kde sa všetko hýbe. Toto sa nedá zastaviť, iba riadiť, regulovať a využiť vo svoj prospech. A napokon, pozrite sa - Česko, ktoré podobne ako my odmieta kvóty, už ponúklo, že dobrovoľne prijme na svojom území stovky utečencov. Slovensko by ho mohlo nasledovať. Na čo bol potom celý ten cirkus dobrý? Iba na vyvolanie vášní, stupňovanie strachu a vytĺkanie politického kapitálu.
Čo by sme mali spraviť, aby sme to lepšie zvládli?
Zmeniť politiku voči dotknutým krajinám nielen slovne, ale predovšetkým činmi. Namiesto vojenských intervencií investovať do ich politickej, ekonomickej, ale aj environmentálnej stabilizácie.