Takmer každý deň sa z tohto regiónu objavujú správy o tisíckach nových azylantov z Afriky a ťažkej situácii. Hrozivo vyzerajúce zábery pritom odradili už mnohých turistov, aby sa do týchto končín vybrali na dovolenku. Sú naozaj utečenci najväčším problémom juhoeurópskeho regiónu? Ako sa správajú k oddychujúcim ľuďom na pláži? Predstavujú pre nás hrozbu?
Prišla o všetko
Napriek hrozivo vyzerajúcim záberom z rôznych obľúbených letovísk Taliansko nám pripadalo, že situáciu zvláda výborne. Problémy podľa vlastných slov nemajú ani dovolenkári, ktorí sa kúpali na pláži len zhruba sto metrov od miestneho tábora. „Vôbec nám neprekážajú. Sú slušní a na pláži sme ich ešte poriadne nevideli,“ povedal manželský pár. V okolí tábora pre imigrantov vládol pokoj, sem-tam sa po pláži prechádzali niektorí z nich v malých skupinkách. Opaľujúcich sa turistov neotravovali, neboli dotieraví a starali sa iba sami o seba.
Medzi mužmi vynikalo dievča Joe (21) z Nigérie. Videli sme, že mladá žena bola celý čas sama. „Prišla som pred štyrmi dňami. Nemám tu nikoho, mohla som odísť len ja, celá rodina ostala v Nigérii. Chcem tu stráviť zvyšok svojho života a zabudnúť na môj život tam. Nikto vám tam nepomôže,“ rozhovorila sa so slzami v očiach, keď sme ju oslovili. Na otázku, či sú utečenci problémoví, odpovedala presvedčivo: „Vôbec nie, chceme tu predsa ostať a zaradiť sa,“ uzavrela. Rovnako ochotní podeliť sa so svojím príbehom boli aj ďalší obyvatelia tábora, ktorí šokovali svojím počtom, keďže niektoré správy hovorili až o tisíckach azylantov. „Je nás tu zhruba 30 až 40, nejaká skupina už odišla. Všetci sa tu k nám správajú veľmi dobre. Po príchode sme dostali hygienické potreby a oblečenie. Ani na stravu sa nemôžeme sťažovať,“ povedala skupinka z Nigérie. „Chceli by sme žiť tu v Taliansku,“ zhodli sa.
Hystéria
Tábor na Sicílii navštívili v rovnakom čase aj poslanci národnej rady Juraj Miškov a Jozef Kollár. Zhodli sa na tom, že v realite je téma utečencov úplne iná. „Po debate s miestnymi som sa presvedčil, že hystéria je zbytočná. V Pozzalle sa utečenci dlho nezdržia a po pár dňoch pokračujú do záchytných centier. Majú vytvorený funkčný systém na prijímanie utečencov a som presvedčený, že podobný by sme vedeli vytvoriť na Slovensku,“ povedal poslanec Miškov. „Na vlastné oči som sa presvedčil, že tu nie je žiadna kriminalita. Doma zápasia o holý život a myslím si, že takýmto ľuďom treba pomôcť,“ zhodnotil situáciu Kollár.
Tábor v Pozzalle
Nádej
Humanitárni pracovníci označujú Pozzallo za mesto nádeje pre utečencov. Už od konca druhej svetovej vojny doň prúdili utečenci z Afriky, a pritom dodnes sa v oblasti nezaznamenal žiadny incident. Migranti, ktorí zostávajú v mestečku, sú socializovaní a nečelia žiadnemu útlaku. Za to sa správajú bezproblémovo.
120 000
utečencov zachránilo mesto Pozzallo len za minulý rok. Životy migrantov väčšinou vyhasnú pri plavbe loďami, ktoré sú preťažné. Záchranári ich potom musia z vody doslova loviť. Ak nie sú blízko pobrežia, existuje takmer nulová šanca na ich záchranu. V minulom roku ich takto prišlo o život 2 800.
Pohreby
Utečencom, ktorí zahynú pri ceste do Európy, zariadia pohreby úrady a domáci z Pozzalla. Nie je výnimočné, keď na masové pohreby obetí, ktorých môžu byť za deň desiatky, prídu aj Taliani.
10 %
Hotelieri odhadujú, že za posledný rok prišli o 10 percent klientov v juhosicílskom regióne práve pre publikované správy o imigrantoch. Podľa nich sa medzi turistami šíri zbytočná panika, pretože im utečenci nikdy nerobili problémy. Jeden z hotelierov povedal, že migranti sa zdržiavajú väčšinou v tábore a turistov neobťažujú.
Výhody
Migranti, ktorí prídu do Pozzalla, majú k dispozícii zadarmo zdravotnú prehliadku, stravu, vreckové, a dokonca aj niektoré časti oblečenia. Väčšina z nich sa zdrží v tábore pár hodín či dní a následne je poslaná do väčších táborov v Taliansku.
8 500 eur
sú ochotní zaplatiť niektorí bohatí Afričania či Arabi, aby sa dostali do Pozzalla, vstupného tábora do Európy. Táto suma je pritom za jednu osobu a často spoločne berú celé rodiny. Na druhej strane dostanú záruku, že cestu prežijú, na rozdiel od najchudobnejších utečencov, ktorí sa v tisíckach tlačia na jednej lodi.
