Do sŕdc svojich divákov, priateľov a kolegov sa však nezapísal len ako herec, ale aj ako inteligentný človek s nesmiernou charizmou. Spolu s pánom Chudíkom sa vytratil aj jeden z posledných džentlmenov starej školy. Aký teda bol a ako žil tento herecký velikán?
Ladislav Chudík patril medzi hercov, ktorí sú svojmu remeslu verní až do posledného dychu. Na doskách SND stál neuveriteľných 71 rokov a definitívne sa s nimi rozlúčil v januári tohto roku v inscenácii Tančiareň. „Tančiareň je pre mňa šťastná náhoda. Pôvodne som si myslel, že budeme s Ferom Zvaríkom iba dáke dekórum pre strednú generáciu a najmä pre mladých. Hrám tam ešte preto, lebo stačím na postavu bez dialógu. Na hru s textom by som si už netrúfal,“ povedal skromne a úprimne pred časom maestro Chudík, ktorý v inscenácii hral kelnera ešte ako deväťdesiatročný.
Nesťažoval sa
Napriek veku a zdravotným problémom patril medzi najžiadanejších a najobľúbenejších hercov. „Nechcem sa zbytočne tváriť skromne, ale musím sa pousmiať, pretože ja nemám na Slovensku ustlané na ružiach. Dá sa však povedať, že som uznávaný herec. Vždy som svoju robotu bral vážne a možno tým som zabodoval,“ povedal Chudík, ktorý sa na choroby, nevládnosť a na život nesťažoval ani v čase, keď ho už gniavil vek. „Život, ktorý žijem? Šťastný je ten, kto si ho užíva tak, ako sa to darí mne. Je to pre mňa dar alebo malý zázrak, keď si ľudia myslia, že som užitočný, potrebný, ba dokonca sa tešia na moju prítomnosť. V závere dlhého veku je to vlastne pocta, vyznamenanie,“ vyznal sa pred pár rokmi maestro Chudík.
