Po sobotnom triumfe singlistu Michala Martikána a druhej priečky Alexandra Slafkovského pridali v nedeľu ďalšie dve víťazstvá kajakárka Jana Dukátová a deblisti Pavol a Peter Hochschornerovci. Slováci zvlacovali konkurenciu a boli vo vážskych perejách v individuálnych pretekoch najúspešnejší.
Tri slovenské lode sa snažili v nedeľnom finále o víťazstvá vo vetve kanála s názvom Váh. Domáca voda v Liptovskom Mikuláši dopriala tým najlepším spôsobom kajakárke Jane Dukátovej, keď zvíťazila s jasným náskokom 2,10 sekundy pred Chourrautovou a 2,67 sekundy ju delilo od ďalšej Španielky Martinezovej.
Vo finálovom bloku sa zo slovenských lodí najskôr o prienik medzi absolútnu špičku usilovala medzi 20 bránkami Jana Dukátová. Zo semifinále postúpila ako desiata najlepšia (104,70), no vo finále časom podstatne rýchlejším 101,01 vyzvala na diaľku súperky tým najlepším spôsobom. Ukázala plynulú, vyváženú jazdu, bez žiadneho vážnejšieho výkyvu, súperky postupne poodpadávali a Dukátovú už žiadna neohrozila. Pre slovenskú kajakárku to znamenalo jubilejné 10. víťazstvo v pretekoch SP.
"V cieli som dúfala, že medaila by mohla byť, no nie najcennejšia," priblížila dlhé chvíle čakania Jana Dukátová. "Kanál v Liptovskom Mikuláši sa podobá tomu v španielskom Seu, má rovnakého staviteľa Ondreja Cibáka, obávala som sa preto najmä oboch Španielok, predovšetkým Chourrautovej. Teraz si štyri dni oddychnem od vody, potom nabehnem do tréningu, boj o olympiády nesmierne inšpiruje, najmä v Londýne na MS bude treba poriadne o miestenku zabojovať. Tu v Liptovskom Mikuláši som zažila nervy od kvalifikácie, cez semifinále a preniesla som ich až do finále. V sezóne nie som ešte zdravotne a fyzicky vo forme. Po semifinále sme analyzovali s trénerom jazdu, niečo si sľúbili do budúcnosti, niektoré detaily sa však podarilo zlepšiť okamžite. Voda pulzovala menšia, bolo ju cítiť, neustále hrozilo zlomenie pádla, preto bolo treba vedieť, kam zaberiete. Teší ma progres, nasmerovala som sa dobre, veľa vecí ešte budem riešiť a vylepšovať."
Rovnako ako Dukátová, aj Hochschornerovci zažívali cenné jubileum, keď v Liptovskom Mikuláši triumfovali vo svojej kariére v SP obdivuhodne už 30-krát. Vlani si dopriali vo víťazných prírastkoch oddych, apetít však na ne ani zďaleka nestratili.
Bratia Hochschornerovci sa rovnako ako Dukátová oproti semifinále (105,82) tiež výrazne zrýchlili. Na brehu si podobne odškrtávali súperov, vrátane ďalšej slovenskej lode Škantárovcov, ktorých do úzadia na 9. miesto zatlačili pomalšie pádla. Hochschornerovcov mohli ohroziť na konci najmä Česi Karlovský - Jáně, ktorí však doplatili na dotyk hneď v druhej bránke. Hochschornerovci napokon zostali na prvom mieste, druhých Francúzov Klaussa - Pecheho zdolali o 0,21 sekundy, tretích Poliakov Szczepanského - Pochwalu o 1,48.
"Už sme sa aj zmierili s nepostupovým miestom v semifinále, no našťastie sa potvrdilo, že ťuk nebol," popísali chvíle čakania. "Emócie patria k športu, my sme to prežívalo intenzívne, diváci tiež. Odpísali nám ťuk, čo bolo možno prvýkrát v našej kariére. Prekvapilo nás to a vo finále sme šli hop, alebo trop. Po dlhšom čase sme na stupni, máme z toho veľkú radosť, no lepšie by bolo, keby sme takto pokračovali aj v nominačných pretekoch do olympijského Ria. Sústredíme sa hlavne na pohodu, zatiaľ nám chýba, treba nadobudnúť dobré pocity zo všetkých jázd. Vieme, že konkurencia je strašne rýchla, napríklad ľahkým Francúzom Klaussovi - Pechemu na plytkej vode doslova letí loď."
