Grécki voliči väčšinou hlasov odmietli požiadavky úsporných opatrení, ktorými veritelia podmieňujú ďalšiu finančnú pomoc krajine, čím uštedrili jeden z najväčších úderov európskym snahám o trvalú menovú úniu od zavedenia eura v roku 1999.
"Projekt EÚ teraz zomiera," vyhlásil líder Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) Nigel Farage. "Je skvelé vidieť odvahu Grékov navzdory politického a ekonomickému šikanovaniu Bruselu," dodal Farage, ktorý dúfa, že Briti budú nasledovať grécke "nie" v plánovanom referende o tom, či má Británia zostať v EÚ.
Euroskeptici od Francúzska po Fínsko a na južných i severných pobrežiach Európy vyzdvihli grécku demokraciu za dištancovanie sa od toho, čo niektorí označujú za "oligarchiu" kontrolujúcu Európsku úniu, najväčší ekonomický blok sveta.
Pre oponentov európskej integrácie ponúka grécka kríza cenné ponaučenia: od slabosti politicky presadzovanej 19-člennej eurozóny po to, ako elity nepočúvajú vlastných občanov alebo finančné trhy.
Strany kritické k EÚ z ľavej i pravej časti politického spektra prekvapili politický establishment Európy, keď vlani získali celkovo viac než štvrtinu kresiel v Európskom parlamente. Euro a EÚ vykresľujú ako výtvor nadutej elity, ktorá zaviedla 500 miliónov Európanov do hospodárskej stagnácie a neochránila pracovníkov pred globalizáciou, imigráciou a úpadkom.
"NIE. NIE. NIE. Nie Sovietskemu zväzu nezamestnanosti a imigrácie. Áno Novej Európe, založenej na práci a rešpekte voči Ľuďom," napísal líder talianskej strany Liga Severu Matteo Salvini na Twitteri.
Hoci osud Grécka dominuje v titulkoch v Berlíne, Paríži i Londýne, dlhodobým dôsledkom tzv. Grexitu, odchodu Grécka z eurozóny, by mohlo byť prehlbovanie pochybností vo verejnej mienke po celej únii.
"Grécke 'nie' musí viesť k rýchlemu odchodu Grécka z eurozóny, čím skôr, tým lepšie," uviedol holandský populistický politik Geert Wilders. "Dnešok je začiatkom demontáže eurozóny," vyhlásil.
Francúzska ultrapravicová politička Marine Le Penová označila výsledok referenda v Grécku za víťazstvo v boji proti "oligarchii Európskej únie".
"Európske krajiny by mali využiť túto udalosť na to, aby sa zišli za rokovacím stolom, zhodnotili neúspech eura a úsporných opatrení a zorganizovali zrušenie systému jednej meny, čo je potrebné na návrat k skutočnému rastu, zamestnanosti a znižovaniu dlhu," uviedla líderka strany Národný front.
Dijsselbloem ľutuje výsledky, Schulz žiada humanitárny program
Predseda Euroskupiny (neformálneho združenia ministrov financií eurozóny) Jeroen Dijsselbloem označil výsledky nedeľňajšieho gréckeho referenda za "veľmi poľutovaniahodné pre budúcnosť Grécka".
Holandský minister financií za posledných päť mesiacov rokovaní odmietal snahy Grécka získať miernejšie podmienky pre finančný záchranný program. Ako v noci na dnes uviedol, "na zotavenie gréckej ekonomiky sú nevyhnutné ťažké opatrenia a reformy". "Teraz počkáme na iniciatívy gréckych predstaviteľov," citovala ho agentúra AP.
Dijsselbloem dodal, že ministri financií eurozóny budú hovoriť o dôsledkoch gréckeho referenda v utorok, v rovnaký deň, na ktorý bol zvolaný aj summit lídrov krajín používajúcich spoločnú európsku menu.
Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz v reakcii na výsledky gréckeho referenda vyhlásil, že lídri eurozóny by na plánovanom utorkovom summite mali hovoriť o "programe humanitárnej pomoci pre Grécko".
Schulz vo vyhlásení uviedol, že Atény by v najbližších hodinách mali predložiť "zmysluplné a konštruktívne návrhy", aby znova rozbehli rozhovory o ďalších 18 krajinami eurozóny. "Ak nie, vstupujeme do veľmi ťažkého a dokonca dramatického obdobia," zdôraznil.
Schulz dodal, že radoví občania, dôchodcovia, chorí ani deti v materských školách nemali doplácať na dramatickú situáciu, v ktorej sa nachádza Grécko. Vinu za ňu pripísal vláde v Aténach s tým, že krajina potrebuje okamžite humanitárny program.
