Nie je však žiadna Rosnička. Meteorológiu vyštudovala a venuje sa jej už viac ako dve desaťročia. Predpovedať počasie je hotová veda, keďže dokáže prekvapiť a zmeniť sa v priebehu pol hodiny. Vieme teda, aké bude tohtoročné leto?
Už niekoľko rokov informujete televíznych divákov o tom, aké bude počasie. Čo vás k meteorológii priviedlo?
S počasím som začala koketovať už ako dieťa. Vždy ma zaujímalo, ako sa v priebehu dňa mení. A fascinoval ma sneh. Raz je ľahký a nadýchaný, inokedy mokrý a ťažký. Potom som sa dlho rozhodovala, či mám ísť študovať fyziku, alebo niečo iné. Ako študentka som neznášala deje v plynoch – adiabatický, izotermický... Teraz sa tým živím. (smiech)
Spomínate si ešte na svoje začiatky?
V meteorológii som začínala s radarmi a družicami. Radary slúžia na spresnenie, čo oblak obsahuje, či z neho bude pršať, mrholiť, či budú padať krúpy. Potom som robila predpoveď počasia a odtiaľ som sa dostala do televízie. Odvtedy, ako som začínala, sa veľa vecí v meteorológii posunulo dopredu, napríklad také meteorologické modely sú teraz v praxi úplne bežné. Technika však stále nedokáže úplne zastúpiť človeka.
Kde všade sa dá s meteorológiou stretnúť?
Čím dlhšie túto prácu robím, tým viac si uvedomujem, kde všade sa dajú aplikácie meteorológie nájsť. Či je to už cestná meteorológia, kde sa zisťujú podmienky na úsekoch diaľnice, alebo v poľnohospodárstve, kde má meteorológia zastúpenie, či je to Liptov, alebo Podunajská nížina. Máme aj leteckú meteorológiu, keďže piloti v lietadlách potrebujú vedieť, či sa pri vzlete, alebo pristávaní nezmení vietor, aby neohrozili cestujúcich.
Je po toľkých rokoch v meteorológii ešte niečo, čo je pre vás zaujímavé?
Zaujímajú ma búrkové javy a to, ako je možné, že za krátky čas vznikne taký veľký a mohutný oblak na pomerne veľkej ploche. Ako je možné, že má v sebe toľko vody, že keď spadne, dokáže malý potôčik premeniť na silu, ktorá spôsobí veľké škody. Oblak má napríklad plochu základne 1 km2 a narastie do výšky 10 km a viac, a to aj v našich zemepisných šírkach. Takýto oblak má v sebe vodu, ktorú keby sme odvážili, má hmotnosť asi 30-tisíc ton. A keď si predstavíte, že to spadne na nejakú dedinu, tak už vieme, prečo spôsobí také materiálne škody. Zaujímavé je, že my ako meteorológovia vieme povedať, že v atmosfére sú podmienky, aby búrka vznikla, ale nevieme určiť presné miesto, kde môže vzniknúť. Keby sa to podarilo, bol by to posun vpred.
Ako to, že búrkové mračno vznikne tak rýchlo?
V atmosfére sa nachádza určité množstvo vlhkosti, ktorá začne vystupovať smerom nahor do chladnejších vrstiev, kde kondenzuje. Naberá na objeme a oblak je stále väčší a mohutnejší. A to je už znak toho, že podmienky v atmosfére prajú takýmto dejom. Keď ich je splnených niekoľko, tak sa obyčajný oblak zmení na búrkový. Búrka však nie je len letný jav, je viazaná na určitý typ oblačnosti, na určité procesy a vzniká aj v zime.
V lete bývajú búrky často. Ako rozoznáme, že prichádza, ak sme napríklad na túre?
Ak sa chystáme na turistiku, treba viac sledovať predpoveď počasia. Každé miesto má svoj hnilý kút, ako tomu my hovoríme, a od ktorého najčastejšie prichádza zmena počasia. Či sú to už búrky, alebo prehánky. A práve na ten kút je dobré spýtať sa miestnych ľudí. Viac oblačnosti sa nazbiera v hornatých častiach, kde je členitý povrch. Ten sa rôzne prehrieva a praje vzniku oblačnosti. Búrky sa vyskytujú najmä v popoludňajších hodinách, preto by sme mali z túry schádzať tak, aby sme sa v takom čase neocitli medzi skalami. Tie môžu byť ideálnym bodom, do ktorého blesk udrie. Blesk si hľadá cestu najmenšieho odporu.
Niekedy búrky prinášajú krúpy. Je normálne, že dnes dosahujú veľkosť aj tenisovej loptičky?
Z mladších čias si pamätáme búrky s krúpami, ktoré mali veľkosť napríklad lieskových orechov. Ale možno o dve dediny ďalej boli krúpy väčšie. Tým, že nebolo toľko možností si ich hneď odfotiť a poslať na facebook, tak sme o nich nevedeli. To je jeden dôvod a druhý je ten, že skutočne sa menia podmienky v atmosfére, ktorá je teplejšia. A čím je teplejšia, tým viacej vlhkosti dokáže pojať do seba a tie procesy sú akoby zdynamizované. Takže potom krúpy nie sú ako lieskový orech, ale sú ako tenisové loptičky.
Pred rozhovorom ste spomenuli, že chodíte do školy. Kvôli čomu?
Dopĺňam si vzdelanie z úplne iného meteorologického typu, a to zo sucha. Ako dôsledok postupujúcej klimatickej zmeny u nás.
Sú tie klimatické zmeny naozaj také markantné?
Toto by bola skôr otázka pre klimatológa, ale fakt je, že podmienky v atmosfére sa menia. Niekto môže argumentovať, že to bolo aj v minulosti, ale vtedy nebolo na svete toľko ľudí a nebolo toľko priemyselnej výroby, ako je to posledné roky. Nastávajú zmeny a mali by sme sa spamätať, aby aj naše deti a vnuci mali aspoň také životné podmienky ako my, ak nie lepšie.
Určite sa vedci zaoberajú tým, ako bude naša planéta vyzerať o 50 rokov. Máte nejaké informácie?
Nemyslím si, že dôjde k nejakým výraznejším zmenám. Skôr sa budú prehlbovať veľké klimatické rozdiely. Na niektorých miestach bude extrémne sucho a ľudia budú vodu dovážať, inde, a ani to nemusí byť ďaleko, budú prívalové zrážky a povodne. Hovoria o tom klimatológovia, ale či sa to potvrdí, alebo nie, nevieme. Sneh by už v zime u nás nemal byť, alebo to už bude len dážď so snehom a vytrácať sa budú aj nízke teploty. Zotrieť by sa mali aj rozdiely medzi jednotlivými ročnými obdobiami. Leto by malo ísť z extrému do extrému od veľkého sucha až po veľké prívalové zrážky, ktoré narobia škodu. Teploty by mali byť oveľa vyššie, ako máme teraz. Priznám sa, že ja by som nechcela zažiť leto, kde by bola maximálna denná teplota na hodnote 38 °C.
Akú najväčšiu pohromu u nás počasie spôsobilo?
Veľmi nebezpečné poveternostné situácie sa spájajú s tlakovými nížami, ktoré majú svoj stred nad severným Jadranom. Po jednej strane sa k nám dostáva teplý vlhký vzduch a po druhej k nám zateká chladnejší. Tieto dve vzduchové hmoty sa nad naším územím akoby premiešajú. Vodná para kondenzuje, spadne tu veľké množstvo vody na relatívne malú plochu. Toto spôsobilo aj povodne v 90. rokoch u nás a ešte horšie v Česku. Vždy, keď je oblasť nízkeho tlaku nad Jadranom, tak má každý meteorológ oči na stopkách. Sleduje, kam sa pohne, pretože to je potenciálne veľmi nebezpečná poveternostná situácia, ktorá môže priniesť škody.
Začali sa prázdniny, dovolenky a všetci sme zvedaví, aké bude leto...
K dlhodobejším sezónnym predpovediam treba pristupovať inak ako k predpovediam na tri dni a robia ich ľudia, ktorí sa zaoberajú všeobecnou cirkuláciou v atmosfére. Napríklad prehriata voda v Tichom oceáne dokáže zmeniť podmienky cirkulácie aj v strednej Európe. Ľudia majú predstavu, že naše slovenské leto musí mať 30 °C s jasnou oblohou, ale to je mýtus. Pár dní však budeme mať mimoriadne horúcich. Na začiatku prázdnin by mali nastúpiť veľmi horúce, suché letné dni s teplotou vysoko nad 32 °C. Podľa predpovedí klimatológov by malo byť tohtoročné leto teplejšie ako to minuloročné. Bude pokračovať sucho, čo však neznamená, že sa nemôžu vyskytnúť lokálne aj silné prívalové zrážky.
A aké je slovenské leto?
V našich stredných zemepisných šírkach je skôr také, že zrána je oblačnosti málo, cez deň jej pribudne, v popoludňajších hodinách najmä v hornatých častiach sa objavia prehánky alebo búrky. Maximálna denná teplota je 22 až 23 °C na severe, 27 až 29 °C na juhu.
Hovorí sa, že v auguste je u nás stabilnejšie počasie, ale minulý rok sa to nepotvrdilo...
Na minuloročné leto ľudia dosť nadávali, že bola zima, ale až také studené nebolo. Teplé noci kompenzovali chladnejšie alebo oblačnejšie dni. Keď sa to štatisticky zhodnotilo, tak vlaňajšie leto bolo teplotne nadnormálne, ale mali sme už aj teplejšie letá. Augustové leto je na horách ustálenejšie, ale z dlhodobého klimatického pohľadu sa hovorí, že leto na Slovensku vrcholí v týždňoch na prelome júla a augusta. Nikto vám záruku na to nedá, ale vtedy by počasie malo byť najteplejšie, ustálené a príjemné.
Čo najhoršie z počasia vplýva na zdravie človeka?
Prechody atmosférických frontov, pretože vtedy sa výrazne menia tlak, vlhkosť a teplota vzduchu. Každý človek ich vníma inak, a to nemusí byť ani dlhodobo chorý. Stačí, že je viac vyčerpaný alebo vnímavejší na všetky zmeny, ktoré sa v atmosfére dejú. Môže na nás vplývať aj niečo, o čom ani netušíme. Napríklad elektrina v atmosfére. Sme súčasťou prírody, len možno už trochu na to zabúdame.
Naši predkovia predpovedali počasie s pomocou rôznych úkazov v prírode. Spomínate si na niektoré?
O žabách sa hovorí, že reagujú na zmenu vlhkosti. Keď jej majú dosť, vyliezajú a keď im chýba, tak sa zdržiavajú blízko vodnej hladiny. Na vlhkosť a tlak vzduchu reagujú aj lastovičky. Tlak tlačí hmyz nižšie a tým, že ich lastovičky chytajú, lietajú nízko. Pavúky reagujú na zmenu tlaku, vlhkosti, smeru a rýchlosti vetra tým, že opravujú svoje siete. Keď si pavúk hovie v strede pavučiny, tak sa nič neudeje. Ale len čo v chvate robí pavučinu redšiu, tak sa treba pripraviť na vietor. Aj púpava má po daždi kvet vždy zavretý a keď ho neotvára, určite bude ešte pršať.
Platia ešte pranostiky, ktoré sa u nás tradujú, ako napríklad: Medardova kvapka 40 dní kvapká?
Číslovka 40 znamená z biblického pohľadu veľa, čiže dlhšie obdobie. Okolo Medarda k nám od západu postupne preniká vlhkosť, ktorá sa prejavuje ochladením a väčším množstvom zrážok. Hovorí sa, že na Prokopa zmokne každá kopa. Aj Prokop spadá do obdobia, že sa k nám na začiatku júla ešte dostáva chladnejší vlhší vzduch, podobne ako na Magdalénu v druhej polovici júla. Ako keby v pravidelných intervaloch sa opakuje prenikanie chladnejšieho vzduchu od Atlantického oceánu, a to sa prejavuje aj častejšími zrážkami. Niektoré pranostiky sú založené na pravidelne sa opakujúcich javoch.
Nebezpečenstvo búrky
Keď nás zastihne búrka, treba sa odizolovať od mokrej zeme, pretože mokrá pôda dobre vedie elektrinu. Blesk môže udrieť niekoľko kilometrov od nás a k nám sa dostane zvyšková elektrina práve mokrou pôdou. Prvým signálom je, že sa niekde v diaľke zablysne. Vtedy si už treba hľadať, kde búrku prečkáme. Ak sme v kosodrevine, treba sa učupiť niekde na suché miesto a čo najviac sa skrčiť, aby sme netrčali nad terénom. Hovorí sa, že by sme nemali telefonovať alebo nemať pri sebe nejaké prístroje, ale členovia horskej služby tvrdia, že nič také sa nepotvrdilo.
Kto je Miriam Jarošová?
V Topoľčanoch vyštudovala gymnázium a v Bratislave Matematicko-fyzikálnu fakultu. Viac ako 20 rokov pracovala v SHMÚ, odkiaľ sa dostala s počasím aj do STV, neskôr do televízie JOJ. Od roku 2013 pracuje pre súkromnú firmu. „Som maximálne spokojná. Robíme predpoveď počasia z iných zdrojov ako v SHMÚ a pre rozličných užívateľov.“ Miriam žije pri Galante. S manželom Jaroslavom sa spoznala na vysokej škole, kde študoval matematiku. Pracuje v poisťovníctve a venuje sa poistnej matematike. Majú dvoch synov – dvojičky Jaroslava (17) a Marka (17). „Nepodobajú sa, každý je iný, majú rozdielnych priateľov aj záujmy. Obidvaja inklinujú k prírodným vedám. Jarino je astronóm, zaujímajú ho hviezdy, poloha planét z astronomického pohľadu. Marek je skôr zameraný na výpočtovú techniku, informatiku. Z Jarka bude možno astronóm alebo astrofyzik a z Marka programátor.“
