Uviedla to šéfka Asociácie gréckych bánk Luka Katseliová. Informovala o tom agentúra Reuters. Grécke banky sú zatvorené od pondelka minulého týždňa, čo je dôsledok krachu rokovaní medzi Gréckom a veriteľmi o podmienkach finančnej pomoci. Grécky premiér Alexis Tsipras následne vyhlásil na 5. júla referendum, v ktorom Gréci podmienky veriteľov odmietli.
Po vyhlásení referenda Európska centrálna banka (ECB) zmrazila rozsah núdzových úverov gréckym bankám a vláda v Aténach musela pristúpiť na kontrolu toku kapitálu. Súčasťou obmedzení bolo aj stanovenie limitu na výber hotovosti z bankomatov na úrovni 60 eur denne, čo zostáva v platnosti aj naďalej. Banky mali byť zatvorené do dnešného dňa a očakávalo sa, že v utorok sa opätovne otvoria. Finančná situácia sa ale nezmenila a ako uviedla Luka Katseliová, na schôdzke zástupcov ministerstva financií a bankového sektora sa rozhodlo, že bankové prázdniny predbežne potrvajú aj v utorok a stredu.
Odborníci sa zhodujú, že grécke banky sú pred kolapsom
Vláda premiéra Alexisa Tsiprasa vyvolala v ľuďoch pred referendom nádej, že sa čoskoro opäť dostanú k svojim úsporám. Na svojom portáli o tom informuje nemecký televízny spravodajský kanál N24. Väčšina pozorovateľov je však skeptická. Grécke banky sú podľa nich pred kolapsom. Vláda sa rozhodla zatvoriť od pondelka (29. 6.) úverové ústavy v krajine, aby zabrzdila dramatický únik kapitálu. Čím dlhšie trval aténsky spor s veriteľmi, tým viac klientov likvidovalo svoje bankové účty. Mnohí klienti bánk posielali peniaze do zahraničia. V banke Hellas klesla hodnota vkladov tesne pred rozhodnutím o kontrole pohybu kapitálu na 124 miliárd eur. Napriek tomu banka zostala takmer bez peňazí, lebo veľkú časť jej zostatkovej sumy predstavujú nedobytné úvery.
Podľa prísľubu bývalého ministra financií Janisa Varufakisa sa banky mali vrátiť k normálnej činnosti druhý deň po referende, teda v utorok (7. 7.). Je to nepravdepodobné. Gréckym bankám vystačí zásoba hotovosti už len na pár dní. Šéf nemeckého finančného dohľadu Bafin Felix Hufeld odhaduje, že v obmedzenom režime činnosti môžu vydržať najviac sedem dní. Hufeld sa prostredníctvom bankového dohľadu Európskej centrálnej banky (ECB) zúčastňuje na kontrole činnosti gréckych úverových ústavov.
Analytik banky DZ Daniel Lenz uviedol, že grécka centrálna banka sa teraz zaoberá opatrením znížiť denný limit výberu na kreditnú kartu zo 60 na 20 eur. Hlavný ekonóm Commerzbank Jörg Krämer dodal, že je len otázkou pár dní a banky vyčerpajú všetku svoju hotovosť. "Kontrola pohybu kapitálu únik hotovosti len priškrtila, ale nezastavila ho," pokračoval Krämer. Ak každý deň len každý tretí z 9 miliónov dospelých Grékov vyberie 60 eur z bankomatu, zásoba hotovosti sa bankám denne znižuje o 200 miliónov eur. Grécke banky už mesiace získavajú hotovosť z programu ECB Emergency Liquidity Assistance (ELA). V nedeľu (28.6.) sumu pre grécke banky zmrazila na hodnote 90 miliárd eur. Kritici programu ELA, ako prezident Nemeckej spolkovej banky Jens Weidmann, žiadali už dlhšie, aby ECB program zastavila. Výkonná rada ECB sa však nedohodla, čo bude s programom ELA po referende, v ktorom väčšina jeho účastníkov odmietla prijať podmienky veriteľov na pokračovanie ich pomoci Aténam. Lenz teraz uviedol, že ak sa program ELA zastaví, v dôsledku nelikvidity bánk dôjde nevyhnutne k Grexitu. Ekonómovia tvrdia, že Atény svoj finančný systém uvedú do pohybu už len vlastnou menou.
Ratingové agentúry hodnotia obmedzené rezervy hotovosti gréckych bánk a kontrolu pohybu kapitálu ako čiastočnú nesolventnosť. Podľa nich je osud veľkých gréckych ústavov, Alpha Bank, National Bank a Pireus Bank, ktoré majú na gréckom finančnom trhu takmer 90-% podiel, spečatený. Ani jedna z nich vlani v stresovom teste ECB neobstála. Technicky je Grécko schopné tlačiť eurobankovky, lebo centrálna banka má svoju tlačiareň. Vlani v nej vytlačila 94 miliónov 10-eurových bankoviek. Bankovky však nesmie tlačiť podľa vlastného uváženia. O druhu a počte bankoviek rozhoduje prídelovým systémom Rada ECB. Členovia eurozóny majú tlačenie euroviek rozdelené medzi sebou.
