Naša triatlonová hviezda Richard Varga (26) to veru nemá ľahké, ale nesťažuje si, pretože po tvrdej príprave býva odmenený. Naposledy krásnym piatym miestom na Európskych hrách v Baku.
Už ako dieťa si vraj predstavoval, že sa raz bude pripravovať na olympiádu. „Tešil som sa na ten proces, sústreďoval som sa na tento jeden cieľ,“ rozpráva. „Vždy som chcel vyhrať nejakú trofej. Chcel som niekoho poraziť, to bolo to najkrajšie.“
Syn trénerky
Svoju športovú kariéru začal ako syn plaveckej trénerky celkom logicky – v bazéne. Patril medzi našich najlepších juniorských plavcov, no čoskoro sa podľa vzoru staršieho brata rozhodol vyskúšať triatlon. Ten prvý absolvoval ako štrnásťročný a naplno sa tomuto neľahkému športu venuje od devätnástich. Nečudo však, že pri pretekoch vylieza po 1 500 metroch z vody ako prvý...
Olympijskú atmosféru si po prvý raz vyskúšal pred tromi rokmi v Londýne a momentálne sníva o Riu. „Je to sen každého športovca, reprezentovať svoju krajinu, rodinu, najbližších, ktorí mi pomáhali, ktorí mi dali všetko. Reprezentovanie je z mojej strany aj ako také veľké ďakujem.“ A poďakovať sa chce najmä rodičom, priateľke a kamarátom. „Podporujú ma psychicky, uľahčujú mi život, aby som nemusel robiť niektoré veci, na ktoré nemám čas.“
Pred tým, než sa na ďalšiu olympiádu dostane, ho však čaká desiatka dôležitých pretekov. No a počas tréningov zase bude musieť zvádzať nekonečný boj vo vode, na bicykli či v tretrách na cestách. „Za týždeň naplávam asi 20 km, nabicyklujem 600 km a nabehám okolo 140 km,“ sype čísla zo svojej prípravy, ktorá mu počas siedmich dní zaberie asi 40 hodín.
10 minút na frajerku
V porovnaní s inými športovcami ho tréning stojí oveľa viac, aj čo sa týka výbavy. „Za rok zničím niekoľko desiatok tenisiek, troje plaviek a jeden bicykel,“ konštatuje s úsmevom a pridá aj jedno veselé číslo: „Doteraz som počas plávania vypil asi sto litrov vody. Meral som to po každom napití,“ smeje sa. Smiech ho však prechádza, keď si pomyslí, koľkokrát za deň sa musí prezliekať. „Veľmi veľa. Asi 7-krát. Najprv do plaveckého, potom do spacieho, potom do cyklistického, zase do spacieho, do bežeckého, potom zase do spacieho...“
Nečudo, veď sa pozrite, ako vyzerá jeho štandardný tréningový deň: „Keď sa zobudím, dám si ľahké raňajky – nejaký toast a idem plávať. Potom máme ľahký krátky beh a nasledujú veľké raňajky, po ktorých idem rýchlo spať, aby som si čo najlepšie oddýchol – asi na hodinku. Keď sa vyspím, rýchlo sa prezlečiem do cyklistického, utekám sa stretnúť s chalanmi a bicyklujeme na nejakom peknom mieste. Následne doplním energiu, dám si čaj a idem na bežecký tréning. Potom je strečing a opäť jedlo, na chvíľu zavolám domov, porozprávam sa s priateľkou a pred tým, ako idem spať, si trochu čítam, aby som zaťažil aj hlavu a mohol pokojne zaspať,“ sumarizuje. Mimochodom, spánok je jeho najobľúbenejší relax. „Keď ráno vstanem, tak sa už teším, až budem zase spať,“ konštatuje. No a popri tom všetkom mu na priateľku veľa času nezostáva... „Tak 10 - 15 minút denne,“ krčí plecami. „Musela si zvyknúť.“
