Neopakovateľný Giotto zavítal na Bratislavský hrad!

I keď nikto nespochybňuje jedinečnosť a neopakovateľnosť zážitku pri návšteve skutočnej kaplnky, bratislavská inštalácia putovnej výstavy pri mierke 1:4 ponúka podmienky porovnateľné s návštevou kaplnky v Padove a naviac bez obmedzení, ktoré si prehliadka originálu žiada kvôli pretrvávajúcim reštauračným prácam.

Dojem „skutočnosti“ podporuje predovšetkým oceľovo-hliníkový architektonický model kaplnky o veľkosti 8,6x7,5 metra, v ktorom môžu návštevníci nasávať nebeskú atmosféru fotografickej scénografie rovnakého rozmiestnenia ako pri originálnej verzii. Výhodou je množstvo detailov a teda i možnosť vidieť zblízka aj tie zobrazenia, ktoré sa v padovskej kaplnke nachádzajú vo vzdialenosti 8 metrov.

Verné kópie fresiek dopĺňajú informačné panely o živote, diele a vplyve Giotta na ďalší vývoj maliarstva. Návštevníci majú môžnosť pozrieť mnohé z nedosiahnuteľných výjavov z blízka.

Po výstave venovanej Dürerovi (Albrecht Dürer a jeho doba) je zároveň Giotto v poradí už druhým velikánom svetového maliarstva, ktorý bude na hrad lákať návštevníkov počas tohtoročného leta, ako aj počas blížiacej sa Noci galérií a múzeí (19.5.).

Fresky sú, podobne ako v samotnej kaplnke Scrovegniovcov v Padove rozdelené do troch častí: začínajú výjavmi zo života Joachima a Anny a života Panny Márie (podľa apokryfných evanjelií) a životom, utrpením a smrťou Krista (znázornené podľa pravých evanjelií).

Na severnej stene sa nachádzajú príbehy zo Starého zákona, ktoré sú oddelené dekoratívnymi pásmi, západná približuje výjavy z Posledného súdu.

Pod troma naratívnymi časťami sa nachádza štvrtá, ktorá zobrazuje sedem cností a sedem hriechov, ktoré človeka privedú do neba, príp. do pekla. Vernosť farieb a dokonalý kontrast vyvolávajú kompozičnú harmóniu, približujúcu Giottov už renesančný prejav. Perspektíva, farebnosť, bohatosť a hĺbka citov, vznešenosť postáv, zobrazenie priestoru a harmónia maliarskych tónov priam fascinujú pohľad i dušu.