Jeho rodičia o neho nejavia záujem a najradšej by ho dali do ústavu. S tým však absolútne nesúhlasí Martinova babka Mária (68), ktorá sa večného optimistu ujala, vychováva ho a sprevádzala ho aj na festivale.
Pohodu si Martin spolu s babkou a so svojimi najbližšími užíval vo festivalovom dave naplno. Jeho favoritom bolo zoskupenie Franz Ferdinand & Sparks, ktoré nenechalo chladnou ani babku Máriu. Tá sa s vnukom zabávala ako pravá rocková hviezda. Okrem týchto hudobníkov si v piatok do jedenástej večer počkali aj na kontroverzné juhoafrické duo Die Antwoord. V sobotu pre zmenu aplaudovali uznávanej Björk.
Mal skončiť v ústave
Za usmiatymi tvárami babky a jej vnuka Martina sa však skrýva smutný príbeh. Zatiaľ čo je pre obyčajných smrteľníkov zobudenie sa do nového dňa samozrejmosťou, pre Martina je to dar. Má totiž ochrnuté nohy a deformáciu prstov na rukách, ktorá mu neumožňuje vykonávať ani tie najjednoduchšie činnosti. Jeho rodičia ho mienili dať do ústavu, kde by sa o ich syna staral zdravotnícky personál. Martinova babka však bola proti a rozhodla sa, že ho bude vychovávať sama. „Jediná osoba, ktorá sa o mňa stará dvadsaťštyri hodín denne, je moja Maruška. A ak mám byť úprimný, inú rodinu vôbec nepotrebujem,“ vyjadril svoj chladný vzťah k rodičom budúci vysokoškolák.
Štát nedal ani cent
Martin má veľké ciele. Jeho snom je študovať psychológiu. Problémom však je, že na Slovensku ponúka najlepšiu bezbariérovú výučbu Žilinská univerzita, ktorá však tento študijný program v škole neotvorila a neponúka ani externú výučbu. Okrem toho, že sa Martin snaží svoj čas tráviť čítaním kníh, spolu s milovanou babkou Máriou sa usilujú pomáhať deťom s podobným osudom tak, že zakladajú komunity pre hendikepovaných. „Na Slovensku sa zabúda na to, že aj ľudia s postihnutím sú veľmi inteligentné osôbky, ktoré vynikajú v škole, no nanešťastie sa nachádzajú na úplnom dne našej spoločnosti,“ nešetrila kritikou Mária. Takisto priznala, že jej vnuk od osemnástich narodenín dostáva minimálnu podporu od štátu, a to vo výške 300 eur na mesiac. Predtým to však nebol ani cent. Podľa úradníkov ešte nebol zaradený do žiadnej kategórie poberateľov podpory. Martin je tak odkázaný na pomoc mnohých nadácií, vďaka ktorým sa im za rok podarilo vyzbierať 11 000 eur na elektrický invalidný vozík. Štát neprispel ani centom. Podľa slov babky a vnuka sa úradníci vyhovorili na to, že mladík nezapadá do žiadnych tabuliek. Dôchodkyňa Mária s minimálnym príjmom musí pracovať ako učiteľka plávania, aby vôbec dokázala utiahnuť spoločnú domácnosť.
Sympatická dvojica sa však na svoj osud nesťažuje. Usmievavý mladík po celý čas rozdával úsmevy na všetky strany a jeho optimizmus doslova vyrážal dych. „Jediné, čo si v živote prajem, je to, aby na mňa ostali len tie najlepšie spomienky, ktoré budú medzi ľuďmi rozosievať lásku,“ želá si do budúcnosti sympatický Martin.
