Útok podľa neho neiniciovali príbuzní obetí bosnianskej vojny z rokov 1992-95. "Bez ohľadu na to, čo som videl, moja ruka k Bosniakom zostáva vystretá," vyhlásil Vučič v Belehrade na tlačovej konferencii po mimoriadnom zasadnutí vlády. "S Bosniakmi musíme žiť spoločne v budúcnosti. Dosť bolo nenávisti, dosť bolo zloby," dodal. Srbský premiér opäť vyzval na zmierenie medzi Srbmi a bosnianskymi Moslimami. Z útoku obvinil tri skupiny futbalových chuligánov, z ktorých jedna, ktorá však naňho útočila len slovne, prišla zo Srbska.
Po položení kvetov v Pamätnom centre v bosnianskej dedine Potočari ležiacej neďaleko Srebrenice nasledoval podľa neho dobre organizovaný a pripravený útok za použitia kameňov, pästí a kopancov. Vučič pri opise udalostí potvrdil, že počas úniku pred rozvášneným davom sa mu rozbili okuliare, no z incidentu nakoniec vyviazol len s poranenou perou. Na novinársku otázku, či došlo k pokusu o atentát, Vučič odpovedal: "Určite ma nechceli pozvať na obed alebo večeru."
Starosta Srebrenice Čamil Durakovič sa srbskému premiérovi za útok v Potočari ospravedlnil. "Vučič objal Muniru Subašičovú (predsedníčka organizácie Matky zo Srebrenice), zúčastnil sa spomienky na obete a pripol si 'kvet Srebrenice', čím sa snažil ukázať, že súcití s naším smútkom a utrpením," citovala Durakoviča srbská agentúra Tanjug. Srbský minister vnútra Nebojša Stefanovič označil incident v Potočari za "škandalózny čin" a "pokus o vraždu". Bosna si podľa neho nesplnila ani minimum svojich povinností pokiaľ ide o bezpečnosť srbského premiéra. Už v piatok varoval, že problémy môžu spôsobiť tri skupiny futbalových fanúšikov, z toho jedna zo srbského mesta Novi Pazar.
Za bezpečnosť v Potočari zodpovedala bosnianskosrbská polícia. Srebrenica sa po konci vojny ocitla na území Republiky Srbskej, menšej z dvoch bosnianskych entít. Jej najvyšší predstavitelia si nepripomínajú masaker v Srebrenici, deje sa tak len v moslimsko-chorvátskej Federácii Bosny a Hercegoviny. Bosnianske médiá dali útok na Vučiča do súvislosti s tohtotýždňovými udalosťami v Bezpečnostnej rade OSN, ktorá kvôli vetu Ruska zabránila prijatiu rezolúcie o Srebrenici predloženej Veľkou Britániou.
Pracovná verzia rezolúcie jednoznačne definovala zločiny spáchané v Srebrenici v roku 1995 ako genocídu voči bosnianskym Moslimom. Vyzývala tiež na jej pripomínanie, aby sa podobná udalosť už nikdy nezopakovala.
Srbskí politici vrátane Vučiča odmietajú nazývať masaker v Srebrenici genocídou a namiesto toho hovoria "hroznom" alebo "obludnom" zločine.
Vučičovi, bývalému srbskému nacionalistovi, ktorý sa zmenil na presvedčeného Európana, pripomenuli účastníci spomienky v Potočari jeho minulosť, keď roztiahli transparent s nápisom "Za každého Srba zabijeme 100 moslimov".
Vučič to vyhlásil 20. júla 1995 v srbskom parlamente, deväť dní po tom, čo Srebrenica, vyhlásená za bezpečnú zónu OSN, padla napriek prítomnosti holandských modrých prílb do rúk jednotiek bosnianskych Srbov. Vučič bol vtedy čelným predstaviteľom ultranacionalistických Srbskej radikálnej strany (SRS) Vojislava Šešelja obvineného neskôr z vojnových zločinov. Na jeseň roku 2008 sa Vučič od Šešelja dištancoval a spolu so súčasným prezidentom Tomislavom Nikoličom nastúpil na kurz proeurópskej politiky Srbska.
