Genocída. Tak označil srebrenický masaker medzinárodný súd. Po začiatku bosnianskej vojny bola oblasť Srebrenice vyhlásená za bezpečnú zónu, ktorej sa boje vyhýbali. Preto tam ušli desaťtisíce utečencov, moslimských Bosniakov. Na mier dohliadali špeciálne jednotky OSN. Keďže išlo o bezpečnú zónu, mali minimálne zásoby zbraní a ich kompetencie boli takmer nulové. Keď v polovici roka 1995 bolo zrejmé, že Srbi s udržaním bosnianskeho územia neuspejú, odhodlali sa na posledný, zúfalý útok.
„Väčšina mojich kamarátov z detstva a s nimi aj moje detstvo ležia pochované v Srebrenici,“ vyhlásil o udalostiach miestny starosta Ćamil Duraković počas sobotnej spomienkovej ceremónie. Okrem vtedajšieho amerického prezidenta USA Billa Clintona sa jej zúčastnil aj srbský premiér Aleksandar Vučič. To trúchliaci dav neuniesol. Srbom neodpustili ani po 20 rokoch. Zasypali ho kameňmi a poranili na hlave. „Pozrite sa na tie tisíce náhrobkov. To sa nehanbíte povedať, že to nebola genocída? Nehanbíte sa tu vôbec ukázať?“ vyčítala premiérovi jedna zo žien, ktorá po 20 rokoch pochovala dve kosti svojho manžela.
Nič iné po ňom neostalo. Rozzúrená vdova mala na mysli fakt, že Vučič počas prejavu hovoril o obludnom zločine a slovu genocída sa vyhol. Vučič aj s ochrankou zo spomienkovej slávnosti ušli. Za incident se ospravedlnilo trojčlenné predsedníctvo Bosny a Hercegoviny, ktoré je kolektivnym vedením krajiny. Srbskému premiérovi zároveň poďakovalo, že Srebrenicu v rámci procesu vzájomného zmierenia navštívil.
Osudy katov
Ratko Mladič ( 72)
Dlhoročný dôstojník juhoslovanskej armády. Do vážnejších bojov zasiahol po
prvýkrát v boji proti chorvátskym jednotkám. Ako príslušník srbskej menšiny sa
stal veliteľom bosnianskosrbskej armády, v ktorej bojoval medzi rokmi 1992 až 1995. Práve on mal na starosti transport a zabíjanie ľudí v Srebrenici. Už v roku 1996 ho medzinárodný tribunál obvinil z obliehania Sarajeva (11 000 obetí) a srebrenického masakru (8 000 obetí). Srbsko ho roky odmietalo vydať pred medzinárodný súd. Napokon bol zatknutý v roku 2011 po mesiacoch tajného sledovania miestnych služieb. Súd s ním pokračuje.
Vodca bosnianskych Srbov počas občianskej vojny. S Mladičom je považovaný za strojcu najväčších ukrutností a masakrov. Celých 13 rokov sa po vojne skrýval. Polícia ho našla až v roku 2008. Žil pod falošným menom, nechal si narásť mohutnú bradu a v miestnej súkromnej klinike pracoval ako lekár. Ten istý rok bol prevezený pred medzinárodný tribunál do holandského Haagu, kde čelí 11 obvineniam zo zločinov proti ľudskosti, vojenských zločinov a genocídy.
