Otvorené stále zostávajú dve otázky - rozsah privatizácie gréckeho majetku a úloha Medzinárodného menového fondu (MMF) v pripravovanom záchrannom programe.
Požiadavku na predaj majetku v hodnote 50 miliárd eur, ktorý by bol zároveň spravovaný osobitným fondom umiestneným v cudzine, považujú Gréci za príliš vysokú. Aktuálne podľa Guardianu odhadujú, že privatizáciou vedia získať maximálne 17 miliárd eur, pričom tieto peniaze by mali zostať v Aténach.
Gréci tiež údajne namietajú voči tomu, aby bol tretí balík pomoci podmienený účasťou MMF. To dlhodobo presadzuje Nemecko. "Našou ideou je, aby mal MMF len podpornú úlohu pre Európsky mechanizmus pre stabilitu. Je to niečo úplne odlišné ako požadovať, aby bola podmienkou dohody jeho priama účasť," povedal pre POLITICO zdroj z prostredia gréckej delegácie.
Rokovanie lídrov bolo počas uplynulých 14 hodín opakovane prerušované, naposledy kvôli "finálnym konzultáciám" o kompromisnom návrhu záverov summitu. Ten má byť výsledkom predchádzajúcich štyri hodiny trvajúcich osobitných rokovaní medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom, predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, nemeckou premiérkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.
