Dôvody nešťastí sú takmer zakaždým rovnaké - precenenie síl, kolaps, alkohol. O tom, ako predchádzať tragédiám, sme sa porozprávali s Andrejom Hirjakom zo Záchrannej zdravotnej služby (ZZS).
Aké sú najčastejšie príčiny utopenia?
Príčin je, samozrejme, viac. Predovšetkým plavecká negramotnosť, teda nedostatočná pohybová vyspelosť plavcov. Ale aj slabšia fyzická kondícia v spojitosti s konzumáciou alkoholických nápojov. A, samozrejme, stres, ľudia začnú panikáriť, napríklad keď nečakane stratia pevnú pôdu pod nohami. Obeťami sú často dlhodobo chorí ľudia, cukrovkári či epileptici. Obzvlášť rizikovou skupinou sú deti a seniori.
Prečo je práve alkohol v kombinácii s plávaním taký nebezpečný?
Človek stráca zábrany, neuvedomuje si možné riziká a precení svoje sily. Avšak akékoľvek precenenie vlastných schopností sa môže vypomstiť. Mladý človek sa chce vytiahnuť a povie si, že prepláva jazero na šírku. Pritom na podobnú záťaž nie je navyknutý.
Aké ďalšie riziká hrozia v lete pri vode?
Ďalším veľkým problémom môže byť prehriatie organizmu. Prehriatie sprevádzajú aj viaceré varovné signály, ako bledá pokožka či množstvo potu, bolesť hlavy, závraty, pocit na vracanie, celková slabosť. Človek, ktorý strávil veľa času na slnku, nesmie skočiť priamo do vody. Je to obrovská záťaž na organizmus, predovšetkým na srdcovo-cievny systém. Na zmenu teploty sa pripravte, dajte si sprchu alebo si v jazere pomaly namáčajte celé telo. Aj na prvý pohľad zohriata voda v jazere je v porovnaní s horúcim vzduchom chladná. Rozdiel môže znamenať 10 a viac stupňov Celzia.
Často sa dočítame aj o úrazoch, ktoré si človek spôsobil vo vode...
Odporúčam si preveriť podmienky, napríklad hĺbku vody. Neuvážené skákanie do neznámej vody môže mať fatálne následky, chrbtica je veľmi citlivým orgánom a trvalé poškodenie miechy môže spôsobiť jediný náraz. Utopeniu často predchádza ťažké zranenie.
Ak z brehu spozorujeme osobu, ktorá sa dostala do problémov, ako máme postupovať?
Neodporúčam zachraňovať topiaceho na vlastnú päsť. Človek sa v panike snaží chytiť všetkého a napokon môže byť veľmi nebezpečným aj pre samotného záchrancu, predovšetkým vtedy, ak záchranca nemá skúsenosti s podobnými situáciami. Urýchlene však treba kontaktovať linku tiesňového volania, teda Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby na čísle 155. Operátor po zistení aktuálneho zdravotného stavu bezodkladne vyšle na miesto zásahu potrebnú pomoc vrátane potápačov a hasičov. Zároveň sa treba riadiť pokynmi operátora Záchrannej zdravotnej služby.
Môžeme záchranárom nejako pomáhať ešte predtým, než prídu na miesto zásahu?
Určite áno, napríklad zabezpečením navigácie ambulancie k miestu udalosti. Jazerá majú často breh porastený bujnou vegetáciou a tento terén je aj pre záchranárov neprehľadný. Nie je na škodu veci im ísť naproti. Záchranári však čakajú na súčinnostnú jednotku Hasičského a záchranného zboru, ktorá je vybavená na zásahy vo vode.
Často sa však stáva, že sa človek podujme na záchranu topiaceho. Ako by si mal počínať?
Odporúčam topiacemu sa pokojne, ale hlasno a zreteľne prihovárať, komunikovať s ním, informovať ho, že mu idete pomôcť. Je dôležité toho človeka chytiť zozadu pod bradou, aby mal hlavu nad hladinou a dýchacie cesty priechodné. Ak sa vám podarí dostať postihnutého na súš a on nie je pri vedomí, nedýcha, bezodkladne treba začať vonkajšiu masáž srdca stláčaním hrudníka. Zároveň vyzvite na spoluprácu okoloidúcich či prítomných v blízkosti, ktorí ovládajú poskytnutie prvej pomoci.
Prečo sú tak často obeťami nešťastí deti?
Znova môžeme rozprávať o podcenení situácie a neuvedomení si možných rizík spojených s pobytom vo vode, plávaním. Navyše, pokiaľ sa dieťa topí, kamaráti sa ho snažia zachrániť. A, žiaľ, nemáme jednu obeť, ale dve či viac. Deti by jazerá bez dohľadu rodičov, dospelých osôb nemali vôbec navštevovať. Riziká znížite, ak budete navštevovať vodné plochy s prítomnosťou vodnej záchrannej služby a rešpektovať jej odporúčania, pokyny a rady.
Často spomínaným strašiakom je kŕč v nohe.
Plávanie je šport a vyžaduje si rozcvičku. Podobne ako pred behom začínate strečingom. Svalstvo treba pripraviť na záťaž.
Pokiaľ však už plavec kŕč dostane, čo má robiť?
Treba si uvedomiť, že máte ešte ďalšie tri končatiny. Plávať je možné aj iba pomocou rúk. Mnohé tragédie má na svedomí práve panika a vyčerpanie.
Hovorí sa, že sa topia aj dobrí a skúsení plavci. Nebezpečným prostredím sú zrejme rieky, aký máte názor na plávanie v tečúcej vode?
Poviem úprimne, napriek tomu, že sa radím medzi dobrých plavcov, osobne nevyhľadávam plávanie v tečúcich vodách. Rieka vás unáša nižšie a nižšie, plávanie v takomto prostredí odčerpáva oveľa viac síl ako v prípade jazera. Navyše v tečúcej vode sa stále pohybujú rôzne predmety, napr. kusy dreva, ktoré môžu plavca vo vode vážne zraniť.
Smutné štatistiky
„Riadiace a monitorovacie stredisko ZZS v pôsobnosti Operačného strediska ZZS SR spracovalo štatistický výstup za obdobie od začiatku júna do konca júla 2014. Vtedy krajské operačné strediská vydali pokyn na zásah ambulanciám v celkovom počte 30 výjazdov k topiacim osobám, z toho 21 zásahov k osobám mužského pohlavia, dva zásahy k osobám ženského pohlavia, k maloletým osobám v siedmich prípadoch. Žiaľ, osem prípadov sa skončilo tragicky,“ hovorí Andrej Hirjak. Mnohým úmrtiam sa dalo vhodnou prevenciou predísť. Od začiatku júna až do 10. júla tohto roka záchranári ZZS zasahovali pri topení 41-krát. Najviac, sedem prípadov, sa udialo v Prešovskom kraji. Naopak najmenej zásahov riešili záchranári v Nitrianskom a Trenčianskom kraji - v oboch prípadoch po troch.
Andrej Hirjak
V Záchrannej zdravotnej službe (ZZS) pracuje viac než 15 rokov. Má dlhoročné skúsenosti ako zdravotnícky záchranár, operátor linky tiesňového volania ZZS, v súčasnosti zastáva funkciu operátora ZZS - supervízora Riadiaceho a monitorovacieho strediska. Tiež vystupuje pre médiá, vo funkcii zastupujúceho hovorcu ZZS.
