Na svoju olympijskú premiéru však bratanci Ladislav (32) a Peter (32) Škantárovci stále čakajú. Vystúpia konečne aj v tomto smere z tieňa slávnejších Hochschornerovcov?
Slovné spojenie ponorková choroba sa vraj k ich vzťahu nehodí. „Obaja vieme, čo chceme v športe dosiahnuť a kam smerujeme, takže nijaké vzájomné hádky nevyhľadávame. Myslím si, že vychádzame spolu dobre,“ rozpráva Peter a Ladislav pritaká. Ich jednoznačným cieľom je medaila z olympijských hier. „Tá nám do zbierky chýba,“ konštatuje Ladislav a tentoraz musí súhlasiť Peter: „Určite by veľmi potešila. No každé víťazstvo, ktoré dosiahneme na vode, nás veľmi teší.“ Triumfy sa budú rátať najmä od augusta na svetových pohároch, ktoré rozhodnú o tom, či Škantárovci konečne na olympiádu pôjdu.
Záleží na každom škrabanci
Čo teda čaká dvojicu rok pred Riom? „Predovšetkým strašne veľa tréningov a spomínaných nominačných pretekov. A tiež veľa nervov. Dúfajme, že budeme hlavne zdraví a že budeme mať dobrú formu,“ sumarizuje Ladislav. Rozmenené na drobné – toto je ich bežný tréningový deň: „Začíname ho sýtymi raňajkami, nasleduje prvá fáza tréningu zhruba od desiatej do pol dvanástej. Potom si dáme výdatný obed a dobre si zdriemneme. Na rad príde druhá fáza tréningu, beh, cvičenie v posilňovni, potom regenerácia, masáž. Potom zase dobrá večera... No a keď sme doma, pomedzi to sa hráme s deťmi,“ sumarizujú páni. Denne sú vo vode 4-5 hodín, no vraj veľmi záleží na tom, na akej vode sú. „Na každej dokážeme najazdiť niečo iné,“ vysvetľuje Peter. „Keď sme napríklad v Čunove, tak za hodinu dokážeme odjazdiť 6 tratí. No na inom kanáli, kde majú výťah a nemusíme celý čas ani vystupovať z lode, tak sa dá zvládnuť oveľa viac jázd.“
Dvojica za rok vymení dve lode, hoci navonok tým starým nič nie je. „Nie sú ani poriadne zjazdené. Meníme ich kvôli tomu, že keď sú poškriabané, tak sa menej kĺžu. No a na olympiádu určite budeme chcieť mať novú loď.“
Tolerantné manželky
Obaja športovci sú šťastne ženatí a majú deti. „V súkromnej oblasti sme dosiahli hádam všetko, máme dobré manželky, máme deti, to je pre nás základ,“ usmeje sa Ladislav. Horšie však je, že najbližší si ich veľmi neužijú. „V tomto smere je to pre nás veľmi náročné, pretože v priemere viac ako pol roka sme z domu odcestovaní,“ vysvetľuje Ladislav. „No keď prídeme domov, snažíme sa ten čas s rodinou čo najviac využiť. Taký je šport a musíme sa s tým vedieť vyrovnať. Sme radi, že máme tolerantné manželky.“
Keďže sú rodinne spriaznení, stretávajú sa aj mimo tréningov. Vtedy sa však o športe radšej nerozprávajú. „Snažíme sa toho vyvarovať, lebo celý náš život sa točí len okolo športu,“ dodáva Peter. „Veľa dní je však takých, keď sa nám na vode dobre nejazdí a snažíme sa to rozanalyzovať a vtedy sa o tom rozprávame veľmi veľa. Čo by sme mohli vylepšiť, ako ďalej...“
Rybár a spachtoš
Keď príde reč na neduhy, obaja sa najskôr tvária, že nevedia, o čom je reč. „Nikdy sme nemali problém, že by sme si niečo veľmi odriekali. Skôr keď sa blížia preteky, dáme si na jedenie niečo ľahšie. Našťastie to nie je vec, ktorú by sme museli nejako extrémne riešiť,“ hovorí Ladislav, ktorý však svoje raňajky očividne za prehrešok nepovažuje. „Mojím naj jedlom na raňajky je chlieb vo vajíčku s práškovým cukrom,“ smeje sa. „Tak to je poriadna kalorická bomba pred tréningom. Ja to tak nejem,“ pridá sa Peter, ktorý však musí takpovediac denne odolávať všetkému, čo uvarí jeho manželka. „Varí naozaj výborne a som spokojný. Som fanúšikom jedla. Obľubujem najmä palacinky, ktoré robí úplne najlepšie na svete, čo je na jednej strane dobré, ale na druhej je to trochu zlé, lebo počas sezóny mám fakt čo robiť, aby som sa v tomto smere obmedzoval.“
Pokiaľ ide o relax, tu to majú bratranci trochu rozdielne. „Pre mňa je najlepším oddychom rybačka, tam viem úplne vypnúť a odreagovať,“ tvrdí Ladislav. „Mojím naj relaxom medzi tréningami je odpočinok a spánok,“ dodáva Peter.
Ako ich vidí generálny sekretár Slovenského olympijského výboru Jozef Liba?
Bratanci Škantárovci patria už niekoľko rokov do absolútnej svetovej špičky. V súvislosti s olympiádou však doteraz mali smolu, že v domácom boji o jedinú miestenku na OH mali za súperov najúspešnejších deblkanoistov v histórii – Petra a Pavla Hochschornerovcov. S rovnakými súpermi sa pobijú aj o miestenku do Ria. O niečo mladší Škantárovci sú hladnejší po úspechu než naši trojnásobní olympijskí šampióni. Ktorákoľvek dvojica však v tomto tvrdom internom súboji uspeje, bude mať na olympiáde tie najvyššie ambície.
