Všetky spomienky sú však podstatné v našom neopakovateľnom príbehu. Uznávané slovenské legendy si na tie svoje veľmi dobre pamätajú a zaspomínali si na ne pri pohľade do zrkadla mladosti.
Marcela Laiferová (70) - speváčka
Myslím na moje ťažké študentské roky, náročné, ale krásne štúdium medicíny. Spomínam si na moju matku, ktorá mi pomáhala s dieťaťom, pretože som porodila ako 18-ročná. Bolo to pre mňa veľmi ťažké obdobie-skĺbiť toto všetko dokopy. Mama mi pomohla a za to som jej veľmi vďačná, doslova až za hrob. Z pamäti sa mi vynárajú aj ťažké časy, keď som túžila žiť s milovaným manželom, a on zomrel. Bolo to skutočne zložité, búrlivé obdobie môjho života. Myslím si, že všetko to poznanie z mojej mladosti zúžitkúvam doteraz. Momentálne som veľmi šťastná. Človek sa učí celý život. Keď je schopný akceptovať a prijímať to, na čom sa mohol poučiť, naučí sa postupne aj veľkorysosti a pokore. S tým sa dá potom veľmi dobre žiť. Aj toto neskoršie obdobie je veľmi krásne.
Zuzana Kocúriková (66) - herečka
Fotka, ktorú vidím v zrkadle, bola moja prvá, ktorú som fotila na titulku. Mala som vtedy asi 17 rokov. Vybavia sa mi, samozrejme, úžasné búrlivé roky začínajúcej mladej hviezdičky v úchvatných časoch hipisákov. Písal sa rok 1967 a bolo to obdobie uvoľnenia, všetko bolo povolené, neexistovala cenzúra, totálna sloboda. Chodievala som bosá s kvetmi vo vlasoch. (smiech) Tancovali sme vo véčku – známom klube – a boli to úžasné a pre mňa úplne bezstarostné časy. Skrátka zlaté obdobie slovenského filmu, už aj Juraj Jakubisko začínal nakrúcať filmy a na základe jeho filmu sem prišiel taliansky režisér Ergas a kúpil môj prvý film. Vzápätí prišli francúzski filmári, s ktorými som natočila film Muž, ktorý luže. Prišli mi ako z inej galaxie. Niečo celkom nové, úžasné a pre mňa totálne šťastie.
