V ňom upozorňuje, že ak Gréci nedodržia záväzky vyplývajúce z ich dlhu, proporčne k HDP stratíme viac ako Nemecko. Píše tiež, že naše peniaze neputujú na záchranu južanov, ale niekde inde. Nový Čas dal list pozrieť analytikovi Martinovi Regulimu z Nadácie F. A. Hayeka, aby zhodnotil, v čom má maďarský expert pravdu a v čom nie.
1. Kam idú peniaze?
Zoltán Pogátsa:
Vaše peniaze neboli použité na záchranu Grécka. Viac ako 90 percent peňazí nebolo nikdy použitých na Grécko. Ale na úroky, aby sa udržala eurozóna nad vodou.
Martin Reguli:
S touto časťou sa dá súhlasiť. Záchrana súkromných inštitúcií bola obhajovaná záchranou úspor a stabilitou finančného sektora v krajinách EÚ.
2. Kto pocíti škrty?
Zoltán Pogátsa:
Čo sa medzitým stalo v Grécku? Mzdy sa znížili o 30 percent, dôchodky o polovicu. Dane sa zvýšili nespravodlivo. Hornú polovicu spoločnosti zasiahli iba 9 percentami škrtov, kým strednú a pracujúcu triedu 338 percentami.
Martin Reguli:
Tento stav sa dotkol najviac chudobných a celkovo bežných ľudí. Bol tu veľký problém najmä v podobe záujmových skupín, ako napr. zbrojársky tlak iných krajín, ktoré chceli naďalej predávať do Grécka.
3. Prečo sa búria?
Zoltán Pogátsa:
Na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru Gréci nedemonštrovali za viac a ešte viac pôžičiek. Oni demonštrovali za to, aby ste neposielali viac peňazí do bánk, zatiaľ čo oni podstupujú toto sociálne bombardovanie.
Martin Reguli:
Gréci by mali pochopiť, že v porovnaní s inými krajinami žili nad svoje pomery. Žili lepšie, než si mohli dovoliť. A bez tohto sa Gréci nedostanú na nohy
