Urobil tak aj za cenu protestov Grékov v uliciach Atén a rozkolu vo vládnej strane Syriza, v ktorej mnohí poslanci hlasovali proti opatreniam. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
Tesne po polnoci vo štvrtok grécky parlament v pomere hlasov 229 za a 64 proti odhlasoval prvý balík reforiem a úsporných opatrení. Ich súčasťou je zvyšovanie daní a ďalšie škrty vo výdavkoch. Súhlas parlamentu však premiérovi Alexisovi Tsiprasovi zabezpečili najmä opozičné strany. Takmer 40 poslancov jeho strany Syriza hlasovalo proti, a to vrátane bývalého ministra financií Janisa Varufakisa a ministra energetiky Panagiotisa Lafazanisa.
Podľa Tsiprasa bol však súhlas s opatreniami nevyhnutný. Ako povedal pred hlasovaním parlamentu, "vláda mala veľmi obmedzenú možnosť výberu: Buď dohodu, s ktorou do veľkej miery nesúhlasí, alebo chaotický bankrot". Grécka vláda teraz očakáva, že ďalší krok urobí eurozóna a Európska centrálna banka (ECB), ktorá núdzovými úvermi drží grécke banky nad vodou. Ministri financií eurozóny dnes v rámci telekonferencie rokujú o pomoci Grécku, pričom by mali rozhodnúť o poskytnutí preklenovacieho úveru krajine vo výške 7 miliárd eur.
Atény potrebujú peniaze už v najbližších dňoch, aby mohli v pondelok 20. júla uhradiť splátku dlhu voči ECB. Rokovania o samotnom treťom balíku pomoci by totiž mali trvať asi štyri týždne. Grécko pritom už 30. júna a následne 13. júla neuhradilo splátky dlhu voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Nedoplatky voči fondu tak predstavujú okolo 2 miliárd eur. Zasadať má dnes aj Rada guvernérov ECB, ktorá by mala zvážiť žiadosť Atén o navýšenie núdzového financovania gréckych bánk. Tie sú práve pre zmrazenie rozsahu núdzových úverových liniek od 29. júna zatvorené. Očakáva sa, že rada žiadosť Grécka schváli.
Euroskupina sa v princípe dohodla
Euroskupina sa v princípe dohodla na trojročnej finančnej pomoci pre Grécko. Peniaze na pomoc poskytne Európsky stabilizačný mechanizmus. Informovala o tom agentúra APA.
