Podľa posledného prieskumu si Slovensko polepšilo v mnohých skúmaných oblastiach ako vzdelanie, finančná situácia, životné prostredie alebo medziľudské vzťahy a voľný čas, no napriek tomu Slováci nie sú spokojní so svojou situáciou. Vyplýva to zo správy Európskej komisie (EK), ktorá sa snažila zmerať kvalitu života v členských krajinách Únie.
Vieme si navzájom pomáhať
Výnimočne dobre si Slováci vedú v medziľudských vzťahoch. Komisia skúmala aké percento občanov jednotlivých štátov má v blízkosti niekoho, na koho sa môže spoľahnúť v prípade núdze a vie mu pomôcť - či už finančne alebo ako morálna podpora. Slováci stáli v tejto oblasti na čele a len 1,4 % respondentov sa nemalo na koho obrátiť. Priemer EÚ vychádzal podľa štúdie na 6,7 %.
Prekvapivý bol výsledok týkajúci sa finančnej situácie domácností. K hranici chudoby sa na Slovensku približuje na základe svojho príjmu a schopnosti pokryť bežné výdavky len 12,8 % občanov. Na druhej strane nespokojných so svojou finančnou situáciou je takmer polovica obyvateľov Slovenska (49,8 %).
Medzi slabé stránky života na Slovensku, ktoré ovplyvnili celkovú spokojnosť života, patrila dôvera v politické alebo právne inštitúcie ako aj dôvera v políciu. Najviac dôverovali spomínaným inštitúciám severské štáty (Fínsko, Švédsko a Dánsko) a Rakúsko; najmenej Slovensko, Chorvátsko a Bulharsko. V porovnaní s európskym priemerom dôvery v políciu, ktorý predstavoval hodnotu 6 na stupnici od 1 po 10 (desiatka predstavovala najvyššiu dôveru), Slováci vyjadrili svoju dôveru bezpečnostným zložkám hodnotou len 4,4 bodu z desiatich.
Nemecké ženy s väčším rozdielom v platoch
Platová nerovnosť medzi mužmi a ženami na Slovensku prekročila priemer v porovnaní s EÚ, ale bola nižšia ako v Rakúsku, Českej republike alebo Nemecku. Na Slovensku sa predĺžila stredná dĺžka života z 73,7 roka (2004) na 76 rokov (2013). Priemer EÚ sa pohybuje okolo 79,6 roka a najdlhšie žijú ľudia v Španielsku a Taliansku, kde sa populácia dožíva v priemere viac ako 82 rokov.
V mnohých ďalších oblastiach, ako pocit bezpečia na uliciach, využívanie svojho voľného času, zdravotný stav, schopnosť pokryť neočakávané výdavky, spokojnosť so zamestnaním alebo veľkosť finančnej čiastky, ktorú minú občania na kultúru, sa Slovensko pohybuje v rozmedzí európskeho priemeru. Potvrdzuje to aj celkové hodnotenie spokojnosti so životom na Slovensku, ktoré Slováci na stupnici od 1 po 10 ohodnotili vysokou sedmičkou a predbehli krajiny ako Taliansko, Česko, Španielsko alebo Maďarsko. Dokonca sú Slováci rovnako spokojní ako Francúzi. Najspokojnejší boli so svojím životom obyvatelia Fínska, Dánska a Švédska, ktorí ohodnotili svoju spokojnosť číslom 8.
Je preto možné tvrdiť, že Slovensko už nepatrí medzi menej rozvinuté krajiny EÚ a po viac ako desaťročí od vstupu do EÚ sa dotiahlo na európsku úroveň. Zo správy taktiež vyplýva, že je tu ešte mnoho oblastí, v ktorých sa musí Slovensko zlepšiť, aby sa mohlo porovnávať s najlepšími a z toho dôvodu je istá dávka nespokojnosti na mieste.
Nedokonalosti ukazovateľa HDP
Už dlhú dobu sa vedú medzi odborníkmi spory o to, že hrubý domáci produkt nie je ideálnym ukazovateľom kvality ľudského života. Medzi jeho mnohé nedostatky patrí napríklad to, že nezaznamenáva údaje, ako zdravie jednotlivcov, voľný čas, čistotu prostredia alebo počet odpracovaných hodín. Práve z tohto dôvodu sa rozhodla Európska únia vytvoriť novú metódu hodnotenia kvality života, kde sa zamerala na 9 rôznych oblastí, ktoré mali občania členských krajín subjektívne zhodnotiť. Výsledkom zozbieraných dát je táto správa, ktorá sa snaží porovnať doteraz nemerané faktory, ktoré prispievajú k celkovej spokojnosti a kvality ľudského života.
Autor článku: Dominik Porvažník, stážista na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, oganizácia LEAF