Jeho životná družka Ida Mušková (60) nabrala silu prehovoriť o bolestivej strate. Prežili spolu celých 17 rokov a pätnásťročný vekový rozdiel bol pre nich zanedbateľný. V živote Idy Muškovej zrazu po smrti milovaného muža zostalo veľké prázdno...
„To, že Ivan tu už nie je, si veľmi dobre uvedomujem... Ale keďže som sa už v živote viackrát borila s takýmito situáciami, riešila som vážne problémy, tak sa dokážem naštartovať a nejdem plakať do kúta,“ hovorí Palúchova družka. Hoci sa snaží ubrániť slzám, smútok na jej tvári sa zamaskovať nedá. No niekedy musia aj slzy počkať. „Keď Ivanko zomrel, riešila som najprv pohreb a vyplakala som sa až na druhý deň ráno. Človek si to väčšinou uvedomí hneď, ale nemôže si to pripustiť, pokiaľ je na to všetko sám...“
Tajomný sen
Nielen vynikajúci herec, ale aj vychýrený fešák. Palúch mal u žien vždy úspech, no nájsť pravú lásku sa mu dlho nedarilo. Dve manželstvá mu stroskotali a nevyšlo mu to ani s treťou partnerkou. Ženu svojho života našiel až na štvrtýkrát, keď mu osud zoslal do cesty sympatickú Idu. „Spojila nás moja dcéra Gabika, ktorá sa hlásila na Konzervatórium do Košíc a potrebovala niekoho, kto by ju odborne preskúšal. Známi mi odporučili Ivanka, ktorý vyhľadával aj takéto príležitosti privyrobiť si, lebo bol takmer bez koruny,“ vracia sa k začiatkom svojho osudového vzťahu Ida. Medzi ňou a hereckým bonvivánom zo starej školy sa postupne začalo rodiť priateľstvo.
„Raz mi Gabika spomínala, že Ivan sa jej pýtal, či niekoho mám. A keď ju prijali na konzervatórium, pozval ma na džezový koncert. Boli tam sympatie, ale absolútne mi nenapadlo, že by mohlo byť aj niečo viac.“
Neskôr sa jej však s Palúchom prisnil tajomný sen, v ktorom herec sedel na stoličke a zamyslene na ňu hľadel. A prišlo prvé ozajstné rande. „Na druhý deň ma Ivan zrazu pozval na večeru a v telefonáte ma výrazne prosil, aby som bola presná. Pomyslela som si - čo si to len o sebe myslí?! Až neskoršie som zistila, že po tme ťažšie videl. No okrem toho neznášal nepresnosť, mal precíznu barrandovskú výchovu,“ hovorí Ida.
Nevidel na texty
Herec trpel šeroslepotou, no ako kompenzáciu mu príroda nadelila vynikajúci sluch. „Aj keď sme sa nedohodli na stretnutí a Ivko sedel s kamarátmi niekde v mestskom pohostinstve, kam predtým nechodil, spoznal ma podľa zvuku podpätkov, keď som náhodne prechádzala okolo,“ usmeje sa pri spomienke Ida.
Veľkou oporou mu bola aj pred rokom, keď Palúch zažíval svoj veľký herecký comeback v markizáckom Búrlivom víne. „Keďže Ivanko zle videl, všetky scenáre a texty som mu prepisovala písmom veľkosti 72. Z každého obrazu som mu vytvárala knižky, takže celý ten text som vždy poznala. Text sa naučil pomocou veľkej zväčšovacej lupy. Najskôr som mu vždy prečítala scenár, potom som mu z neho urobila výťah a nakoniec som mu prečítala všetky obrazy aj s ostatnými postavami,“ opisuje.
Nedocenený
Palúch v živote na vlastnej koži okúsil hviezdny vzostup aj následný krutý pád. V roku 1969 ho na festivale vo francúzskom Cannes obletovali ako hviezdu svetového formátu. Zažiaril vo filme Markéta Lazarová aj v juhoslovanskej snímke Čoskoro bude koniec sveta. Zažil to čo žiadny iný herec v socialistickom Československu. Palúch potom išiel z filmu do filmu, no chuť slávy zrazu vystriedala trpká príchuť totalitného systému. Komunisti mu rozstrihali pas, dostal dištanc, a keďže bol pre režim ako umelec nežiaduci, dlhých 12 rokov nemohol pracovať!
S týmto sa Palúch nikdy nedokázal vyrovnať, no s nepriazňou osudu sa pasoval chlapsky až do poslednej chvíle. A to napriek tomu, že v posledných rokoch živoril z dôchodku 256 eur. „Nedocenenie ho trápilo, trpel, ale absolútne to nedával najavo. Riešil to ináč. Stále plánoval budúcnosť,“ prezrádza jeho družka Ida.
„Nikdy sme nikde neboli, lebo jednoducho sa nedalo. Chodili sme len po Slovensku - na Tajov, do Martina, odkiaľ pochádzam, a sem-tam do Bratislavy, kde sme sedávali s Darinkou a Stankom Dančiakovcami, no stále sme mali veľa plánov. Nikdy sme nerozoberali, kto z nás kde a ako chce byť pochovaný, vždy sme sa rozprávali len o živote...“
Nečakaná smrť
K životu patria aj zlozvyky, ktoré sú často pôžitkami. Pre Palúcha to bolo fajčenie. No túžba po zdraví a láska k Ide dokázali poraziť aj tento neduh. „Zakazovala som mu fajčiť a on mal takú silnú vôľu, že to vydržal. Už dlhšie nefajčil ako predtým. Kedysi padla aj krabička denne, potom to znížil na osem a štyri cigarety denne a mesiac pred smrťou už nefajčil vôbec,“ vysvetľuje Ida.
Pred začiatkom leta sa totiž herec pasoval so zápalom pľúc. „Kontrolné vyšetrenia v nemocnici zistili, že Ivkovi zostal na pľúcach nejaký fliačik, tak si ho tam aj nechali na preliečenie.“ No keďže herec mal svoje pracovné plány, poprosil doktorov, či by mohli hospitalizáciu preložiť na neskorší termín. V Bratislave mu totiž pridelili pamätnú dlaždicu na chodníku slávy a Palúch sa tešil aj na filmový festival Art Film v Trenčianskych Tepliciach, kde sa plánoval stretnúť s priateľom hercom Jurajom Kukurom.
„Keď to všetko absolvoval, cítil sa výborne. Keď sme kráčali, už sa tak nezadýchaval,“ spomína Ida. No ich kroky opäť smerovali do martinskej nemocnice na vyšetrenia. „Výsledky boli lepšie. No kvôli histológii mu lekári zaviedli sondu, aby ho riadne vyšetrili. Krátko po tom sa mi Ivko sťažoval, že ho to bolí. Ešte zo dvakrát sme žartovali cez telefón a na druhý deň mi už nevolal, čo mi bolo divné...“ Keď sa mu Ida dovolala, zistila, že sa stále necíti dobre.
Vydala sa teda na cestu do martinskej nemocnice. „Keď som tam dorazila, zistila som, že Ivanko už nie je medzi nami,“ povie smutne. Herca zradilo srdce 3. júla.
Správny chlap
Pri spomienkach na milovaného muža sa mieša úsmev so slzami. „Keď som nebola vo svojej koži, dokázal mi dodať energiu, a nielen mne, aj svojim kamarátom. Ivan bol človek, ktorý rozdával energiu, a pritom on sám by ju potreboval,“ vraví Ida. Aj keď bolo najťažšie, svojho druha nikdy nevidela sklesnuto sedieť v kúte.
„Mal úžasnú charizmu a bol ho plný byt, veľmi mi chýba. Chýbajú mi aj jeho telefonáty. Volal mi aj desaťkrát denne, kedy prídem z práce, a keďže on bol už na dôchodku, vyčkával ma... A toto sa odohrávalo celých 17 rokov skoro každý deň. Boli sme zžití jeden s druhým,“ dodáva družka, ktorá chodí denne na Palúchov hrob zapaľovať sviečku.
