O polnoci miestneho času (06.00 h SELČ) nadobudla účinnosť dohoda o otvorení veľvyslanectiev v hlavných mestách oboch krajín, ktoré svoje vzťahy prerušili v roku 1961 na vrchole tzv. studenej vojny medzi Východom a Západom.
Bez veľkých fanfár umiestnili vo vestibule amerického ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone kubánsku zástavu. Ocitla sa tak v skupine zástav štátov, s ktorými USA majú diplomatické vzťahy, uviedla agentúra AP. Ďalší krok bude nasledovať približne o 16.30 h SELČ, keď kubánska delegácia na čele so šéfom diplomacie Brunom Rodríguezom Parrillom v priestoroch kubánskej záujmovej sekcie vo Washingtone, spravovanej Švajčiarskom, oficiálne otvorí veľvyslanectvo Kuby a vztýči vlajku svojej krajiny. Rodríguez sa následne stretne so svojím americkým rezortným partnerom Johnom Kerrym. Misia USA v Havane takisto spravovaná Švajčiarskom sa od dnešného dňa zmenila na veľvyslanectvo. Jej formálne otvorenie sa uskutoční onedlho počas návštevy Kerryho na Kube.
Prezidenti USA Barack Obama a Kuby Raúl Castro vlani v decembri nečakane oznámili obnovenie diplomatických vzťahov po desaťročiach nepriateľstva. Politika izolácie zo strany USA mala prinútiť socialistickú Kubu, ležiacu len 150 kilometrov od amerických brehov, k reformám. Obchodné embargo však zatiaľ platí takmer v celom rozsahu a aj cestovanie je stále výrazne obmedzené. Embargo môže zrušiť len americký Kongres. V roku 1952 sa uskutočnil na Kube vojenský prevrat, po ktorom prišiel k moci diktátor Fulgencio Batista. Nastolil skorumpovaný a represívny režim, voči ktorému sa v roku 1953 začalo hnutie odporu vedené Fidelom Castrom, bratom súčasného kubánskeho lídra. V roku 1959 bol Batistov režim zvrhnutý.
Ihneď sa začalo vyvlastňovanie (pozemková reforma) a zoštátňovanie podnikov, čo malo negatívny dopad na americkú ekonomiku. USA neúspešne žiadali odškodnenie za zhabanie svojich podnikov. V januári 1961 preto prerušili s Kubou všetky diplomatické styky a uvalili na ňu prísne ekonomické embargo. Kuba sa následne začala orientovať na bývalý Sovietsky zväz. Washington v apríli 1961 podnikol pomocou vojakov kubánskeho pôvodu vycvičených v USA na Kubu neúspešnú inváziu. V júni Spojené štáty po 33 rokoch vyradili Kubu zo zoznamu štátov podporujúcich terorizmus, čo bolo kľúčovou požiadavkou Havany na rokovaniach o obnovení diplomatických stykov.
