Informovala o tom agentúra Reuters. Pred pobočkami bánk v Aténach sa v pondelok opäť začali tvoriť rady, keďže ľudia chcú využiť najnovšiu úpravu v rámci limitu na výber z bankomatov. Podľa nej už nebudú musieť povinne vyberať každý deň maximálne 60 eur, ale týždenný limit 420 eur si budú môcť vybrať naraz, čo im zjednoduší život. Navyše, opätovne získali prístup k svojim bezpečnostným schránkam, čo tiež chcú viacerí využiť.
"Kapitálové kontroly a obmedzenia na výber z bankomatov zostávajú v platnosti, no vstupujeme do novej fázy, ktorá nám, dúfajme, umožní návrat do normálu," povedala šéfka Asociácie gréckych bánk Luka Katseliová. Bankári nevylučujú, že po trojtýždňovom uzatvorení bánk môže dôjsť k menším problémom, no predpokladajú, že služby sa postupne dostanú na pôvodnú úroveň.
"Neočakávam väčšie ťažkosti, naša sieť pobočiek, ako aj siete konkurenčných bánk sú pripravené začať klientom poskytovať svoje služby," povedal zástupca Piraeus Bank, jednej z najväčších bánk v Grécku. Ako dodal, rady pred bankami sú pochopiteľné, nakoľko mnohí ľudia si chcú vybrať peniaze zo svojich bezpečnostných schránok.
Pokračovanie kapitálových kontrol a zákaz na transfer peňazí do zahraničia je však situácia, ktorú nemecká kancelárka Angela Merkelová v nedeľu (19.7.) označila "za nie normálny život". Ako dodala, kvôli tomu je nevyhnutné urýchlene začať rokovať o novom záchrannom programe.
Jeho hodnota dosahuje 86 miliárd eur, výmenou za čo muselo Grécko pristúpiť na reformy a ďalšie úsporné opatrenia. K nim patrí zníženie dôchodkov, prísne škrty vo výdavkoch štátu, presunutie štátnych aktív v hodnote 50 miliárd eur do špeciálneho privatizačného fondu, zmeny v pravidlách o kolektívnom vyjednávaní či zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Práve zvýšenie DPH na niektoré tovary a služby z 13 na 23 % začína platiť už od dnešného dňa. Ide najmä o potraviny a verejnú dopravu, ale aj niektoré tovary bežnej dennej spotreby.
Dnes sa zároveň očakáva, že Grécko, ktorému európski veritelia schválili preklenovací úver vo výške 7,2 miliardy eur, z týchto peňazí uhradí splátku dlhu voči Európskej centrálnej banke. Okrem toho by malo vyrovnať aj dlh voči Medzinárodnému menovému fondu, ktorému na konci júna a neskôr 13. júla splátky neuhradilo.
