Málokto zrejme vie, že Paveleková bola obrovskou milovníčkou rôznych športov, jej slabosťou boli rezne a svoje okolie unavovala neustálym sťahovaním. Za svoj život sa presťahovala neuveriteľných 32-krát. Majda, ako ju blízki volali, bola svojskou osobnosťou, pri ktorej sa nikto nikdy nenudil.
Desaťročia zabávala dva národy, ale sama si prechádzala najťažšími skúškami. Osud nebol k Magde Pavelekovej († 84) milostivý. Jej milovaní rodičia odišli z tohto sveta predčasne. Najväčšiu ranu v živote však zažila po smrti svojho jediného dieťaťa. Niekoľko týždňov sa humoristka musela prizerať na trápenie dcéry Soničky († 34), ktorú volala Ninka. A aj keď sa samu seba snažila presvedčiť, že dcéra boj so zákernou chorobou vyhrá, vedela, že sa tak nestane. Paveleková sa s jej smrťou nikdy nezmierila. A keď jej pred dvoma rokmi zomrel manžel, staré rany sa znovu otvorili. Herečka sa stiahla do úzadia a už nikdy nebola starou pani Majdou, akú sme ju všetci poznali.
„Každú tragickú situáciu si pretransformujem do tragikomickej. Takto sa mi žije oveľa ľahšie,“ znelo životné krédo Magdy Pavelekovej, o ktoré sa podelila vo viacerých rozhovoroch. Po tých všetkých trápeniach bolo pre mnohých ľudí zázrakom, že ich Paveleková dokázala niekoľko desaťročí zabávať. Smutný koniec postihol už jej rodičov. O otca prišla pani Magda ešte ako 11-ročná, na konci druhej svetovej vojny. Črepina bomby mu roztrhla pľúca. Ich majetok po vojne skonfiškovali a Pavelekovci museli žiť z úspor.
O niekoľko rokov nato prišla ďalšia rana. Mama Mária († 64) pracovala ako sestrička v Tunise, odkiaľ si doniesla vírusové ochorenie mozgu. Tejto chorobe nedokázala vzdorovať a po pár mesiacoch jej podľahla. Herečka sa nevedela vyrovnať ani s odchodom svojej starej mamy. „Moja rodina je pre mňa najdôležitejšia. Keď mi zomrela milovaná stará mama, znášala som to veľmi zle. Keď som mala 11 rokov, prišla som o otca. Ako 60-ročná mi odišla aj mama. Kolegovia mi už hovorili, aby som brala aj iné kšefty, a nie iba pohreby. Bolo to tragikomické,“ hovorila Magda Paveleková po rokoch.
Najväčšia bolesť
Prvá dáma slovenského humoru sa so stratami blízkych vždy dokázala vyrovnať. Zlom nastal až v roku 1991. Vtedy prišla o zmysel svojho života a nemala chuť ďalej byť na tomto svete. „Dcéra mi vravela: ‚Mami, mám tu takú hrčku, nemám rakovinu?‘ ‚Máš, dušinka, v poslednom štádiu,‘ povedala som jej. Smiali sme sa, ale, bohužiaľ, netušila som, že mám pravdu. Občas sa sťažovala, vravela, že nevládze, že je slabá. Dvakrát bola u lekára, upozorňovala na hrčku, dvakrát ju poslali preč. Asi to tak malo byť,“ prehovorila pani Magda o počiatkoch problémov.
Počas jedného z vyšetrení jej lekár ukázal tri prsty. Nie, jej dcére nezostávali tri roky života, ale iba tri mesiace. „Naozaj neviem, ako som tie tri mesiace prežila, a neviem ani, či som vôbec žila,“ napísala vo svojej knihe Spomienky starej herečky. „Dennodenne som za ňou bola v nemocnici a hrala som komédiu. Bola to najťažšia rola v mojom živote. Podvedome som vedela, že čo nevidieť príde koniec, ale nechcela som tomu veriť. Nepripúšťala som si to,“ napísala.
Ninka navždy odišla deň pred Vianocami 1991 vo veku 34 rokov. „Chcela som vytrhnúť dvere na balkóne, boli sme na neviemktorom poschodí, a bola by som z toho poschodia naozaj vyskočila, ale našťastie boli zamknuté,“ opísala najťažší okamih svojho života. Nakoniec medzi nami zostala kvôli vnukom. Tomáš a Andrej mali vtedy iba päť a šesť rokov. Babička Magda sa pre nich stala mamou.
Strata manžela
Hrozné spomienky sa Magde Pavelekovej vrátili znovu minulý rok, keď prišla o muža svojho života Štefana († 87). „Ráno o pol piatej mi zvonil telefón, z ktorého sa ozvalo slabučké pomoc, pomoc. Povedal mi, že je spadnutý v obývačke a nemôže vstať, pretože má niečo s nohou,“ povedala herečka. „Hovorila som mu, že výborne vyzerá a že ho budú operovať. Videla som mu v očiach, že sa tešil. Všetci sa na mňa dívali, čo mu to rozprávam, lebo vedeli, že zomiera,“ opísala posledné minúty po boku svojej dlhoročnej lásky. „Som urazená a nahnevaná, že mi toto môj muž urobil. Lebo sme boli dohodnutí, že ja odídem prvá,“ uzavrela humoristka. So Štefanom žili spolu 61 rokov.
Milovala lyžovanie, sťahovať sa chcela po 33. raz!
Vášnivá športovkyňa
Levickú rodáčku viedli k športu od detstva. „Hrávala som tenis, súťažne behávala na 800 metrov, no najväčšou vášňou sa pre mňa stali zimné športy. S rodičmi sme pravidelne chodievali na dovolenky do hôr a ja som sa potom mohla venovať obrovskému slalomu a bežkám,“ spomínala pani Majda, ktorá vyhrala niekoľké preteky na 4 a 6 kilometrov. Okrem toho jazdila na motorkách a autách. „Jazdila som už ako šestnásťročná preteky do vrchu na Pezinskej Babe či piešťanský okruh. Dokonca som získala i nejaké ocenenia. U nás v rodine bol veľmi pozitívny vzťah k autám. Mama tiež vlastnila športové auto,“ prezradila. Keď mala 22 rokov, so všetkým sekla Jej životným poslaním sa totiž stalo divadlo.
Torty z rezňov
Očarila Bagaru
Keď sa ako šestnásťročná postavila pred prijímaciu komisiu v divadle v Nitre, Andrej Bagar ju vyzval: „Dupni nohou a povedz: Andrej, čo zase chceš?“ A ona povedala: „Andrej! Čo? Už zase chceš?“ Vzali ju a tento výstup priam symbolicky predznamenal jej komediálne smerovanie.
Manžel špiónom
Magda Paveleková sa starala o chod domácnosti a dvoch vnukov a popritom žila v strachu o svojho manžela - špióna. „Kým pracoval, mal ťažkú funkciu, pracoval v kontrašpionáži, čo som nikdy nesmela nahlas vysloviť. Bol plukovník Československej armády. Tam mu išlo o život. Bála som sa, že jedného dňa mi prídu povedať, že sa niečo stalo. Z tých šokov a stresov mal zničené nervy aj srdce,“ povedala.
2 000 premiér
Pani Paveleková ukončila svoju hereckú kariéru viackrát. Opakovane sa však na javiská vracala. Nakoniec svoju púť na doskách definitívne uzavrela v roku 2011. „Moje telo si povedalo dosť. Skoro som však odpadla, keď som si v jednej brožúre prečítala, že som mala počas hereckej kariéry dvetisíc premiér a ešte som hosťovala v divadlách, robila pre televíziu a nakrúcala filmy,“ povedala v jednom z mnohých rozhovorov.
Sťahovanie
Posledné dva roky herečka vynaložila maximálne úsilie na predaj svojho domu v Dunajskej Lužnej pri Bratislave. Rozľahlú stavbu chcela opustiť po smrti manžela. Najprv ju predávala za 400 000 eur, neskôr znížila cenu o 50 000. Ako jedna z mála vecí sa jej to nakoniec nepodarilo. Smrť bola rýchlejšia. „Pre mňa je to strašne veľké. Išla by som bývať do pekného bytíka v Ružinove,“ vysvetlila Paveleková, pre ktorú by to bola už neskutočná 33. zmena adresy.