Jeho firma Synot prevádzkuje v 15 štátoch lotérie, hracie automaty, stávkové kancelárie, kasína... Biznis má aj na Slovensku. Ako vidí Ivo Valenta snahy niektorých politikov obmedziť hazard? Cíti zodpovednosť za zničené životy gamblerov? Čo prezradil o zákulisí stávkovania na športové zápasy?
Označujú vás za českého kráľa hazardu. Imponuje vám to alebo skôr prekáža, keďže hazard nemá u ľudí práve pozitívne renomé?
V tomto druhu podnikania som už 25 rokov, takže som si na podobné alebo aj iné označenia zvykol. Nie som v tomto biznise najväčší, sú tu oveľa väčší hráči. Sú to väčšinou naši partneri alebo dodávatelia hracích automatov. To sú praví králi. Ale ja som radšej kráľom v malom ako králičkom vo veľkom.
Ako ste začínali?
V roku 1990 som priviezol z Nemecka prvé dva hracie automaty, pričom sme nemali žiadne skúsenosti. Preto sme museli na sebe poriadne pracovať, aby sme sa dostali tam, kde sme dnes. Som hrdý, že hazard sme vždy robili v súlade s literou zákona, nikdy sme nešli za hranu ani sme nepodnikali v štátoch, kde neboli zákony o hazarde. Na to som fakt hrdý, preto sa ma dotýkajú útoky všelijakých politikov, ktorí sa chcú zviditeľniť a obviňujú nás, že robíme niečo zlé. Ale veď oni to povolili, hazard je zákonné podnikanie.
To je za určitých podmienok aj sex za peniaze v salónoch, a ten je predsa tiež stále terčom kritiky. Pritom je asi lepšie, keď je to pod kontrolou štátu a hygieny, ako keď sa to vykonáva potajme niekde na ulici. Je to tak podobne aj s hazardom?
Erotika má v tomto ešte jednu výhodu, je veľmi príjemná... (Smiech) Myslím si, že každá silná regulácia podnikania je zlá a úplne najhoršia je prohibícia. Ľudia vždy hrali, hrajú a budú hrať, a keď im to zakážete, tak si nájdu cestičky, ako to obísť. A to je zlé.
Čo je ten pravý hazard - luxusné kasíno alebo hrací automat v kúte zafajčenej krčmy?
Podľa mňa je hazardom práve nelegálne podnikanie. To, čo je v medziach zákona, nazývam gaming, to je lotéria. Je jedno, či je automat v kasíne, alebo v krčme, vždy vytvára rovnakú hru. Možno ešte pred takými desiatimi rokmi by sa dalo povedať - poďme spraviť iba kasína, ich počet povoľme podľa počtu obyvateľov a ten zvyšok zrušme. Lenže doba sa zmenila a dnes sú technológie také vyspelé, že keby sme zrušili automaty v krčmách, ako to chcú niektorí politici spraviť v Česku, tak sa tam dostanú nelegálne náhrady, všelijaké zľavomaty či kvízy...
Kvízové hry, v ktorých sa vyhrávajú peniaze, sú vraj v českých podnikoch populárne.
Deje sa to tam, kde automaty zakázali a nelegálni prevádzkovatelia to ihneď využili. Naviezli tam všelijaké náhrady, ktoré sa tvária ako kvízy, v ktorých hádate odpovede, ale v skutočnosti je to hazardná hra bez akejkoľvek regulácie. A nezabudnime, že sú tu tablety a mobilné telefóny, v ktorých sú stovky možností hazardných hier. Čiže ak zakážete automaty v krčmách, tak zmiznú, ale namiesto dvoch automatov tam máte na druhý deň desať tabletov. Bude sa tam hrať to isté, ale nikto z toho štátu na daniach neodovzdá ani cent.
Proti herniam začal bojovať aj bratislavský primátor Ivo Nesrovnal, chce hazard dostať z hlavného mesta.
Som presvedčený, že Bratislava aj celé Slovensko majú väčšie problémy, ktoré treba riešiť. Všetko je to iba populizmus. Opakujem, je určite lepšie, keď v hazarde podnikajú legálne firmy podľa zákonov a štát má z toho peniaze, ako keby sme sa tvárili, že takéto niečo tu nie je, a dopadli ako napríklad v Poľsku, kde sú státisíce nelegálnych prístrojov a riadi to mafia.
Vy ako prevádzkovateľ zarábate viac na kasínach alebo práve na tých krčmových automatoch, kde sú niektorí neboráci schopní minúť celú výplatu?
Myslím, že je to porovnateľné. Naša spoločnosť v 15 krajinách prevádzkuje všetky možnosti – číselné lotérie, kurzové stávky, kasína, hracie automaty... Musím však povedať, že nikto, samozrejme, nemá radosť z toho, že príde do krčmy hráč, ktorý do automatu nahádže celú výplatu. Preto v štátoch, kde podnikáme, navrhujeme zaviesť reguláciu v podobe hráčskych kariet. Skrátka, aby sme tých slabých závislých hráčov vylúčili.
Ale tí by si našli asi inú cestičku.
Možno by sa to pokúšali obchádzať, ale možnosti by už mali oveľa menšie. Ak by sme to však zakázali úplne, tak by to obchádzali aj ľudia, ktorí nie sú problémoví a chcú si len normálne zahrať.
Príbehy patologických hráčov sú smutné, ich závislosť ničí celú rodinu. Ozývajú sa vám manželky takých ľudí a vyčítajú vám to, čo robíte?
Ja som už veľmi ďaleko, čiže mne nevolajú... Ale našim ľuďom v teréne niekedy takéto informácie prídu a my sa snažíme spraviť samoreguláciu a v podnikoch, kam títo ľudia chodia, im zabránime hrať. Herný poriadok nám totiž umožňuje vylúčiť problémové osoby – je to niečo podobné, ako keď krčmár nenaleje opitej osobe.
Podľa mnohých je hazard nemorálny biznis. Nikdy ste nezapochybovali, či sa živíte správne, či neničíte ľuďom životy?
Poviem vám úplne otvorene – nikdy. Robím podnikanie, ktoré je zákonom povolené. A ani tí, čo vyrábajú pivo, nie sú predsa zodpovední za to, že je niekto alkoholik. Tých závislých, ktorí hráčstvo nezvládnu, je mizivé percento a nemôžeme celé podnikanie hodnotiť iba podľa nich.
Ako taký hrací automat vlastne funguje? Priznám sa, že som to ešte neskúsil. Keď chcem, aby mi padli napríklad tri rovnaké symboly čerešní, musím byť rýchly a včas stlačiť tlačidlo alebo je to celé iba náhoda a nedá sa to ovplyvniť? Alebo je to naprogramované, že to vyjde dajme tomu každý 40. raz?
Hra nemôže byť založená na šikovnosti, ale iba na čistej náhode ako v každej lotérii. Každý automat má generátor náhodných čísiel, ktorý podlieha kontrole štátnych skúšobní.
Z filmov poznáme, ako podvodníci ovplyvňovali chod guľočky v rulete. Dajú sa elektronické automaty heknúť?
Keby sa dostal niekto do samostatného aparátu, tak by to asi bolo možné. Naše automaty sú však riadené z centrálneho počítača, takže to, čo má v rukách klient, je vlastne len obrazovka.
Vlastníte aj stávkové kancelárie. Nakoľko sú výsledky športových zápasov predvídateľné? Podľa čoho sa robia kurzové lístky?
V prvom rade sa kurzové lístky kupujú z celého sveta. Sú spoločnosti, ktoré ich vytvárajú a potom predávajú stávkovým spoločnostiam. Nie je v silách našich bookmakerov vytvárať celé zostavy, tí sa sústredia na kurzy národných obľúbených športov – riadia sa pritom svojimi skúsenosťami a pocitmi. A k tomu sú ešte unikátne stávky, napríklad na výsledok volieb. Dnes môžete stávkovať v kamennej zberni, kde osobne odovzdáte tiket, alebo cez terminál či počítač v pohodlí domova. A viete, že v kamenných zberniach je najmenšia úspešnosť hráčov?
Prečo? Veľa ľudí je zvyknutých podávať práve takto.
Pretože sa musíte na mieste rýchlo rozhodnúť, zatiaľ čo doma za počítačom si môžete všetko premyslieť a cez internet máte okamžitý prístup ku všetkým dôležitým informáciám. Takto tipujú profíci, ktorí sa s tým hrajú a neraz dokážu uhádnuť aj nepredstaviteľné veci. Ale určite to nehádajú iba tak z brucha, majú na to rôzne počítačové programy, analýzy a dokážu tipovať tak, že sa čo najviac priblížia ku skutočným výsledkom.
V ponuke sú kurzy športov z celého sveta. Oplatí sa tipovať skôr na domácu ligu alebo na exotické športy, ako napríklad kriket v Pakistane?
Určite domáce športy, teda futbal, tenis, hokej... Tam je najväčšia predvídateľnosť, preto do toho bookmakeri mixujú iné, ťažko predvídateľné zápasy. Niekedy však môže chybu spraviť aj bookmaker alebo dodávateľ kurzov – a vtedy hráči stávkovú spoločnosť kruto vytrestajú. Okamžite spozorujú chybu, rýchlo stavia, kým si stávková kancelária omyl uvedomí a zápas stiahne. Tam ide o sekundy ako na burze.
Keď stiahnete zápas z ponuky krátko pred začiatkom, je to preto, že zaregistrujete niečo podozrivé?
Máme aplikácie, ktoré nám strážia všetky zápasy – vieme, koľko ľudia stavili na výhru, koľko na prehru, a vyhodnocujeme, či napríklad stávky neprichádzajú rýchlo za sebou, čo je, samozrejme, podozrivé. Taký zápas okamžite „skratchujeme“. Toto sa stáva najmä v balkánskych štátoch alebo pri stávkach z Ďalekého východu na európske zápasy.
Traduje sa, že boli časy, keď pred zápasom podávali tikety aj manželky hokejistov či futbalistov, lebo bolo zariadené, ako zápas dopadne. Stáva sa to ešte?
Myslím, že dnes si už dávajú veľký pozor. Ale asi sa to stáva a bude sa to stávať.
V roku 2004 ste v Česku čelili obvineniam v úplatkárskej afére, ktorá sa týkala vášho klubu FC Slovácko. Ako to vtedy bolo?
Je to už 11 rokov a nechcem sa k tomu vracať. Ja som túto kapitolu už uzavrel, možno raz o tom napíšem knihu.
Existujú ešte stávkové mafie, ktoré ovplyvňujú zápasy v menej sledovaných nižších súťažiach?
Myslím, že v Česku ani na Slovensku to neexistuje, ale na Balkáne takéto prípady sú.
Ako vnímate tých veľkých stávkarov, ktorí vyhrávajú tisíce? Veľkú radosť vám asi nerobia, však?
To sú frajeri. Je nepredstaviteľné, čo dokážu uhádnuť. Ceníme si ich, a dokonca ich žiadame, aby sme na našom webe mohli uverejniť ich tikety. My fandíme aj tým, ktorí vyhrávajú.
Snažíte sa potom takýchto hráčov stiahnuť na druhú stranu a spraviť z nich svojich bookmakerov?
Určite s nimi spolupracujeme, ale nie každý chce. Stávkovaním si dokážu zarobiť oveľa viac. Nikdy ich nemôžeme tak zaplatiť, nie je to len o peniazoch. Tí ľudia majú pri stávkovaní adrenalín. Pocit, že porazia stávkovú kanceláriu, je pre nich viac ako samotné peniaze.
Sú Slováci ako stávkari niečím špecifickí v porovnaní s inými národmi?
Slováci sú srdciari...
My našim chlapcom veríme, aj keď prehrávajú...
Presne tak. Slovák si povie: – Idem do toho! V Česku sú väčší špekulanti.
Váš majetok sa odhaduje na 144 miliónov eur. Ako sa snažíte z takej sumy nezblázniť?
(Smiech) Mám veľkú výhodu v tom, že som začal od nuly. V roku 1989, hneď po revolúcii, som si požičal 80 000 korún a otvoril si reštauráciu v bývalej čistiarni peria. Celú firmu som vybudoval sám s rodinou, nezbohatol som zo dňa na deň. Ja to bohatstvo ani nevnímam, niekde zarobím, niekde prerobím... Nemám pocit, že by som zblbol. Aj lietadlo používam iba pre biznis, aby som sa z Monaka, kde žijem, rýchlo presunul do Česka.
Žije sa v Monaku lepšie ako doma?
Všade to má svoje za a proti. S rodinou sme sa rozhodli, že budeme žiť tam, ale všetko sa ešte môže zmeniť, keď deti začnú chodiť do školy.
Pozná aj multimilionár ako vy pocit, že si niečo nekúpi, lebo je to drahé?
Veľakrát si fakt poviem, že nie som vôl a tie peniaze za to skrátka nedám. Dokážem to povedať aj svojej panej. (Smiech) Pre mňa je vrchol luxusu, že som si zaobstaral ďalšie deti a mám ich už päť. Teraz mám ročného Ivoša, ten pocit sa nedá za nič kúpiť. To sú hodnoty, ktoré majú pre mňa zmysel. Aj keď som v Monaku, nechodím veľmi do spoločnosti ani do značkových butikov, radšej sa venujem rodine.
Vraj ani nehráte hazardné hry.
Samozrejme, už som hral. Ale keď idem do kasína, tak iba s priateľmi, a fakt stojím bokom a iba sa pozerám.
Svojím spôsobom ste nový hazardný podnik rozbehli na Slovensku. V Trenčíne ste zrekonštruovali Hotel Elizabeth a onedlho otvoríte aj legendárne kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, ktoré roky chátralo. Prečo ste do toho šli?
Bola to pre mňa výzva. Biznis, ako sú Zelená žaba alebo hotely, dnes nie je ziskový, sme radi, ak sme na nule. Ale to je teraz. Dívam sa dopredu a o desať rokov bude situácia iná, pretože ľudia budú mať vyššiu životnú úroveň a budú chcieť relaxom tráviť voľný čas. Myslím, že Zelená žaba bude veľmi zisková.
Myslíte, že tam budú chodiť Slováci alebo zahraniční hostia?
Slováci, staval som to v prvom rade pre nich.
Kto je Ivo Valenta
Majiteľ skupiny Synot (skratka vznikla zo slov synovia a otec), ktorá prevádzkuje hazardné hry v 15 štátoch. Jeho majetok Forbes odhaduje na 144 miliónov eur. V roku 1994 založil Futbalovú akadémiu, ktorá vychováva špičkových futbalistov. Venuje sa tiež politike, je českým senátorom. S rodinou žije v Monaku.
