Prešla si pobytom vo väzbe, vypočúvaním, ale aj odtrhnutím od vlastnej sestry. Na oplátku sa dočkala príležitostí v demokratickej krajine, ktoré jej mohli Čechoslováci závidieť. Dagmar sa rozhodla o svoj osud podeliť v čase, keď téma utečencov zužuje celú Európu. Tisíce a tisíce obyvateľov starého kontinentu si nevedia predstaviť, že by zo svojich daní mali platiť prisťahovalcov. Sami však zabúdajú, že množstvo ich predkov malo šancu začať nový život ako Dagmar. Prvých 250 migrantov k nám príde už o tri týždne.
Dagmar Michalina sa narodila v Nitre a vyrastala v bežnej slovenskej rodine. Keď sa jej mama vydala druhýkrát, zobrala ju v roku 1979 s otčimom do Juhoslávie. „Na maďarsko-juhoslovanskej hranici sa niečo pokašľalo. Ocitli sme sa v nejakej miestnosti. Mama čas plakala a dávala si lieky na upokojenie. Boli tam vojaci a policajti so zbraňami. Bála som sa. Vojak išiel so mnou aj na toaletu,“ prehovorila Dagmar. Jej jediná sestra vtedy s nimi necestovala, pretože ako budúca manželka talianskeho občana mala už zariadený odchod do Talianska.
„S mamou nás druhé ráno šupli do ich auta. Vojaci išli s otcom v našom vozidle. Takto sme išli až do Bratislavy, kde sa začali nekonečné vypočúvačky. Neskôr sa stalo, že priamo zo školy ma zobrali na výsluch. Bol to psychoteror. Vždy, keď prechádzam hranice, rozbolí ma brucho,“ opísala rodená Nitrianka.
Útek z Československa
O rok neskôr si rodina cestu zopakovala. Dagmar odišla so sestrou do Juhoslávie po tom, čo úspešne zmaturovala. Ich rodičia za nimi pricestovali neskôr. „Jeden večer ma môj nevlastný otec zdrapol. Začala som strašne plakať. Bránila som sa. Vedela som, že to znamenalo, že musím opustiť svoju sestru, ktorá si riešila emigráciu po svojom. Otec ma naložil do auta k mame, ktorá tiež plakala a odišli sme na rakúsky konzulát. Dostali sme tranzitné vízum,“ priblížila Dagmar detaily úteku, ktorý bol pre ňu nedobrovoľný.
Slovenská rodina zotrvala v Rakúsku dva týždne. Plán pomoci od príbuznej z Nemecka zlyhal. „Mama nakoniec si spomenula na svoju bývalú kolegyňu, ktorej syn žil vo Švajčiarsku. O dva dni nato za nami prišiel aj s dokumentmi a odišli sme za ním,“ povedala Dagmar.
Nový život
Prostredie a kultúru nezvládli Dagmarina mama ani jej otčim, ktorí do dvoch rokoch odišli naspäť na Slovensko. Len 20-ročná Dagmar zostala v cudzej krajine sama. „Nevedela som ani, ako sa píše Švajčiarsko. Išla som za tlmočníčkou na úrad. Zohnali mi prácu aj ubytovanie, kde bol bazén. Nna stole v izbe ma čakala misa s ovocím. Peniaze mi dával miestny úrad a sociálka. Zaplatili mi jazykovú školu,“ vymenovala Dagmar nespočetne veľa výhod. V krajine si našla aj svojho manžela, Slováka, s ktorým má jednu dcéru.
Najväčším problémom pre ňu bola jazyková bariéra. „Páčilo sa mi, že všade mali čisto. Šok pre mňa bol, že tu veľa medicínských náradí vyhadzovali, pričom na Kramároch sa umyli a používali ďalej. Keď som im to povedala, pozerali sa na mňa, akoby som bola z inej galaxie, veď som aj bola, z ,východnej‘!“ zasmiala sa Dagmar, ktorá takmer odpadla, keď dostala svoju prvú výplatu vo výške 2 500 fanrkov (2 400 eur).
„Švajčiari mi dali všetky možnosti sa tu realizovať. Mám pevný a finančný základ. Neľutujem nič, aj keď každa emigrácia je trauma,“ uzavrela Dagmar, ktorá o svojom príbehu plánuje vydať knihu.
POČET SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ
1. Spojené štáty americké - 1 200 000
2. Česká republika - 375 000
3. Maďarsko - 110 000
4. Kanada - 100 000
5. Veľká Británia - 90 000
6. Nemecko a Srbsko - 60 000
7. Argentína, Rakúsko a Írsko - 30 000
8. Rumunsko - 18 000
9. Ukrajina - 17 000
10. Austrália a Taliansko - 15 000
* údaje podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí z roka 2008 zahrňujú aj potomkov emigrantov zo Slovenska, ktorí sa hlásia k svojmu pôvodu
EKONOMICKÍ MIGRANTI ZO SLOVENSKA
1. Rakúsko - 39 300
2. Česká republika - 38 000
3. Nemecko - 17 300
4. Zvyšok sveta - 11 300
5. Veľká Británia - 10 100
6. Holandsko - 5 700
7. Maďarsko - 4 900
8. Taliansko - 3 400
9. Francúzsko - 1 400
10. Írsko a Španielsko - 1 300
* údaje podľa Štatistického úradu SR za rok 2014 o Slovákoch, ktorí odišli na krátku dobu do zahraničia za prácou
Migrácia do Európy
Členské krajiny Európskej únie sa v posledných týždňoch intenzívne venujú prerozdeľovaniu 40 000 utečencov na svojom území. Tí končia hlavne v Taliansku a Grécku, kde na mnohých miestach je už neudržateľná situácia.
785 migrantov
Pred dvoma mesiacmi prišli predstavitelia Európskej únie prišli s návrhom kvót. Čím je krajina menšia, tým menší počet utečencov by musela prijať. V prípade Slovenska sa hovorilo o 785 migrantov. Kvóty nakoniec neprešli.
1900
Podľa predbežnej dohody by na Slovensko malo v najbližších dvoch rokoch prísť 1 900 utečencov v postupných várkach, teda nie naraz.
250
Prvou vlnou bude príchod azylantov z migračného tábora pri Viedni. Pôjde o 250 ľudí, ktorí sa ubytujú v Gabčíkove, kde by mali prísť o tri týždne. Na tomto sa už včera dohodli minister Kaliňák so svojím náprotivkom z Raúska. Druhá várka z Rakúska príde na Slovensko o niekoľko mesiacov neskôr.
2240
Utečenci budú umiestňovaní do zariadenia v Gabčíkove. Obrovský komplex s niekoľkými budovami má rozlohu 128-tisíc štvorcových metrov a kapacitu 2 240 lôžok.
650
Slovenská republika udelila od svojho vzniku do apríla 2015 azyl 650 osobám. Za azylovú politiku zodpovedá na Slovensku Migračný úrad MV SR, ktorý udelil aj doplnkovú ochranu 650 osobám. Išlo najmä o osoby z Afganistanu a Iraku.