Magda Paveleková († 84) nás navždy opustila uplynulý pondelok a my si na ňu teraz zaspomíname prostredníctvom jej nezabudnuteľných výrokov.
O plači
„Ja viem veľmi pekne plakať – pekne mi padajú slzy. Neutieram si tvár, ale cicíky. Viete, aká to bola kedysi hanba, keď som išla z kina a na hrudi som mala mokré fľaky?“
O obľúbenom jedle
„Rezeň! Na raňajky studený, na desiatu prihriaty a na obed čerstvý.“
O obľúbených miestach a predkoch
„Veľmi rada mám rodné Levice. Môj rod pochádza z Banskej Štiavnice, ale na Levickom hrade bol môj prapradedo kapitán. Môžem povedať aj druhé mesto? Svätý Beňadik. V tamojšom nádhernom kostole sa nachádza bojová zástava môjho prapradeda, ktorého tam kôň dovliekol z bojiska. Dodnes je na nej jeho krv.“
O ničnerobení
„Ráno som vstala, vyzliekla si nočnú košeľu, osprchovala sa, a obliekla som si dennú nočnú košeľu – aby sme do rozhovoru dali aj trochu pikantnosti – bez spodnej bielizne. V tejto dennej nočnej košeli som bola do večera, keď som si ju prezliekla za nočnú nočnú košeľu.“
O svojej knihe Spomienky starej herečky
„Necítim sa stará, ale, bohužiaľ, tie roky mám. Nemohla som to nazvať Spomienky mladej herečky. O to je to zaujímavejšie, že každý sa nad tým rozčuľuje a volá mi, že prečo som dala takýto nadpis. Takže druhý diel knihy už bude Na čo som zabudla a na titulnej strane budem ja, ako ležím na kožušinke s holou riťkou, cumlík v hube, mašlička a medveď predo mnou. No neviem, či nájdu takého veľkého medveďa...“
O obľúbených hercoch
„Richard Gere, mám ho veľmi rada. Nebudete veriť, ale z herečiek mám veľmi rada tú jednu... ako sa len volá? Jaj, Paveleková!“
O skončení kariéry
„Nikdy nehovor nikdy! Môže sa stať, že mi ponúknu úlohu hluchonemej chudinky, ktorá bude sedieť vo vozíku. Takú by som brala.“
O Gizke Oňovej
„Ona zaspieva všetko. Máme spolu vymyslené jedno číslo – na Silvestra ho ponúknem televízii. Viem veľmi pekne zahrať na ústnej harmonike Only You a ona k tomu spieva.“
O penzii
„Penziu som si užila tri mesiace, keď som mala šesťdesiat, potom však zistili, že stará ešte vládze, a odvtedy v jednom kuse robím.“
O dabingu
„Milovala som najmä dabing kreslených seriálov, Miazgovcov: ,Prečo som si radšej nezobrala Pištu Hufnágela!?‘ Veľmi rada som tiež mala tie tlsté nohy, čo hrali v Tom a Jerry.“
O reklame
„Milujem kofolu, som kofolová princezná. Reklamu na ňu už mám aj v hlave. Jazdila by som v nej na veľkej harlejke... Keďže som si tento nápad dala patentovať, môžem o ňom hovoriť.“
O záhrad(k)e
„Je urobená podľa feng šuej, a keď je u mňa niekto na návšteve, tak sa ma nesmie spýtať: ,Kde máte záhradu?‘ Lebo ho prizabijem, a potom mu poviem: ,Stojíte v nej!‘ Najradšej v nej polievam. Má štyri sekcie a tá štvrtá má meter krát dva metre. Ráno o piatej vyjdú úzke tyčky zo zeme, otočia hlavičku a polejú danú sekciu. Večer si sadnem na stoličku, na šamlík vyložím nohy, chytím hadicu... Neviete si predstaviť, aká je to nádherná vec, posediačky polievať malú záhradu.“
O dlhovekosti
„Všetci v mojej rodine sa dožili vysokého veku. Dokonca aj v tej manželovej. My sa navzájom budeme musieť zabiť, aby sme konečne umreli.“
O objímaní stromov
„Jedna stará pani ma naučila objímať stromy, z ktorých do vás príde množstvo energie. Zistila som, že okrem energie na vás prejde aj miazga. Energiu máte, ale aj zababrané šaty, takže babu, čo mi to poradila, by som najradšej zabila.“
O smrti Jozefa Bednárika
„Veľmi sa naňho hnevám. Toto sú tie jeho fóry. On miloval staré ženy. Na ostatných, keď bolo treba, zakričal, ale na nás, staré ženy, nie. Naozaj sa však naňho hnevám, lebo teraz sme boli na rade my, nie on. No veď hore mu to vysvetlím, lebo on je určite v nebi.“
O láske v detstve
„Mňa nikto neľúbil a vtedy som si povedala, že budem taký dobrý človek, že ma bude každý milovať. Tuším sa mi to podarilo.“
O manželovej smrti
„Som urazená a nahnevaná, že mi toto môj muž urobil. Lebo sme boli dohodnutí, že ja odídem prvá. Veľmi ma mal rád a staral sa o mňa. Ja neviem ani zapnúť mikrovlnku, neviem zapnúť umývačku... Vravel: nechaj tak, ty sa o to nestaraj. A teraz si jednoducho zmyslí a zomrie?”
O sebe v detstve
„Ako decko som bola veľmi škaredá. Mala som hnedé rovné vlasy a mama bola nešťastná, že nie som kučeravá. Preto mi ráno natočila vlasy do kohútika tak silno, že mi vystúpili oči a odstávali uši. Nikomu ma nemohla v kočiari ukázať, lebo by si ľudia mysleli, že tam má opicu.“
O svojom výzore
„Moja pra-pra-prababka bola baronesa Koháryová. Chuderka, nevynikala krásou. Keď sa niekedy dostanete do kaštieľa v Antole, nájdete jej podobizeň medzi ostatnými mojimi predkami, a musím priznať, že sa na ňu dosť ponášam. S takým genotypom nemôže človek robiť normálne povolanie. Keby som žila v inom storočí, bola by som šamankou, dnes som herečka.“
O sťahovaní
„Pôvodne som chcela ísť bývať na hrad, ale keďže už bol obsadený, usadili sme sa pod ním, na Zámockej ulici v Bratislave. Našla som tam pekný, veľký trojizbový byt v novostavbe. Dve izby majú veľké lodžie, tretia zasa veľké francúzske okná, ako stvorené na samovraždu. Musím predsa rátať so všetkým, keby sa mi niečo stalo.“
O muzikáli Mníšky
„Nosiť na sebe ťažký mundúr, šnurovacie topánky, pančuchy, nylónovú čapicu na hlave, pre ktorú som nepočula, a pre závoj nevidela... Boli sme z toho všetky spotené a smradľavé. Keď som sadla do taxíka, môj známy taxikár Jurko, ktorý ma vozieval, mi vždy hovoril: ,Viem, pani Majda, nečuchať, len obdivovať.‘“
O tom, ako robila sestre zle
„Robila som jej zle, ako sa len dalo. Mala nádherné kučeravé vlasy, ktoré som jej raz, keď rodičia neboli doma, ostrihala. A aby toho nebolo málo, ostrihala som jej aj dlhé mihalnice.“
O smrti dcéry
„Mala rada čierny humor. A tak poviem, že moja dcéra bola natoľko slušná, že zomrela 23. decembra, aby nám nepokazila Štedrý deň. Bolieť to bude po celý život, ale musela som to nejako rozdýchať. Viete, čo som sa s jej portrétom, ktorý mám v spálni, už nahádala, že čo mi to urobila?“
