Záchranári zahynuli minulý týždeň v piatok pri páde vrtuľníka v Slovenskom raji. „Veľmi ťažko sa hľadajú slová, pretože toto boli ľudia, ktorí svoj život zasvätili záchrane iných životov. Celý Poprad by mohol byť zaplnený ľuďmi, ktorí im vďačia za záchranu života, a my im už nevieme nijako pomôcť,“ konštatoval minister vnútra SR Robert Kaliňák.
Štyria záchranári, ktorí navždy opustili svojich kolegov, kamarátov a rodiny, sú podľa ministra nenahraditeľní a tak aj v spomienkach všetkých navždy zostanú. Na moment, keď vrtuľník spadol, si spomína aj šéf Horskej záchrannej služby (HZS) Jozef Janiga. „Volali mi priamo z operačného strediska, tá prvá informácia je vždy taká zmätočná pri takýchto veľkých udalostiach, mal som ešte snahu zavolať náčelníkovi HZS v Slovenskom raji, ale už mi nedvihol, keďže nemohol,“ priblížil Janiga.
Strata je to aj pre mesto Poprad, dvoch záchranárov poznal osobne aj primátor mesta Poprad Jozef Švagerko. „Je to spoločenská strata pre nás všetkých, pretože títo ľudia zachraňovali obyvateľov nášho mesta, ale aj návštevníkov,“ podotkol primátor. Popradská posádka Vrtuľníkovej záchrannej a zdravotnej služby Air-Transport Europe (ATE) sa do rokliny v Slovenskom raji zrútila v piatok večer. Na palube bol okrem Ľubomíra Majerčáka, Martina Svitanu a lekára Mareka Rigdu aj 37-ročný náčelník HZS v Slovenskom raji Dušan Leskovjanský.
Smrť vo vrtuľníku našiel v piatok aj lekár leteckej záchranky Marek Rigda, na ktorého si jeho kolegovia spomínajú ako na veľkého profesionála. „Patril k najlepším, bol to človek, od ktorého sme sa vždy mali čo naučiť. Veľmi hlboko nás to zasiahlo a v myšlienkach sme so všetkými jeho blízkymi i blízkymi ostatných, ktorí tragédiu neprežili,“ konštatoval Igor Krúpa z Košickej záchranky. On sám už zažil podobnú situáciu, keď sa zrútil vrtuľník, a to v roku 2008.
V záchranárskej komunite sa takéto informácie šíria veľmi rýchlo. „Bol som na dovolenke v Turecku, deň pred odletom, ani nedokážem opísať slovami, čo bolo, keď som sa dozvedel, že tam boli ľudia, ktorých som poznal, boli to tí najlepší z najlepších. Túto prácu nemôže vykonávať niekto na čo by len 99 percent, tam to ide na 100 percent až 120 percent a chalani z Popradu boli najlepší, mali za sebou najťažšie zásahy v Tatrách, to bola elita, esá, vzory, ktoré v nás navždy ostanú,“ dodal Krúpa.
Slzám sa pri dnešnej rozlúčke neubránilo množstvo ľudí a najmä kolegovia, ktorí museli niesť z kostola truhly svojich kamarátov. „Je mi veľmi ľúto, že odišli, ťažko vyjadriť, čo človek v takej chvíli cíti, hľadal som vysvetlenie, že prečo práve títo ľudia nás museli opustiť, ale darmo sa človek nad tým zamýšľa, niekedy neprídu odpovede,“ zdôraznil letecký záchranár a mechanik Tomáš Kurňava, ktorý s týmito záchranármi spolupracoval. Do vrtuľníka teraz bude nastupovať s pocitom, že ich je už menej. Stále je to pre neho živé a slzám sa neubránil ani počas rozhovoru s novinármi.Dnešnú rozlúčku viedol biskup Spišskej diecézy František Sečka spolu s vojenským ordinárom Františkom Rábekom a popradským dekanom Antonom Opartym. Na znak úcty krúžil v čase, keď z kostola vynášali telá nebohých, záchranársky vrtuľník ATE.