Najvyššiu dôveru v histórii volieb predsedov Národnej rady SR dostal Pavol Paška (Smer-SD). V roku 2012, keď zasadol do kresla predsedu parlamentu po druhý raz, získal v tajnej voľbe až 130 hlasov. Žiaden iný šéf zákonodarného zboru takú podporu z pléna nezískal.
Druhý najvyšší počet kladných hlasov dostal Paškov nástupca Peter Pellegrini (Smer-SD). Na jeseň 2014 zaňho tajne hlasovalo 120 poslancov. Prvú trojku uzatvára Pavol Hrušovský (KDH). Keď sa stal predsedom NR SR po prvý raz, čo bolo v roku 2002, presvedčil 116 členov snemovne. Hrušovský je v rebríčku aj na štvrtom mieste, lebo v roku 2011, keď striedal na čele parlamentu odvolaného Richarda Sulíka (SaS), dostal 111 hlasov.
Na ďalších miestach skončili Ivan Gašparovič so ziskom 104 hlasov v roku 1994. Nasleduje prvé funkčné obdobie Pašku, ktorý v roku 2006 presvedčil 98 poslancov. Keď sa stal predsedom NR SR v roku 2010 Sulík, bolo to na základe zisku 80 hlasov.
Šéfom parlamentu s najnižším počtom hlasov zatiaľ ostáva Jozef Migaš (vtedy SDĽ). Do kresla druhého najvyššieho ústavného činiteľa zasadol v roku 1998 na základe 79 hlasov poslancov.
Predseda parlamentu potrebuje na svoje zvolenie nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov, teda minimálne 76. Koalícia vytvorená po voľbách si tak vždy dokáže zvoliť svojho človeka. Šéfovia parlamentov však spravidla získavajú aj viacero hlasov z opozície. Rovnako minimálne 76 hlasov je potrebných na ich odvolanie.
