Je to určite najvyššie položený tradičný trh ľudových remesiel v strednej Európe. Predstavilo sa tu cez 40 remeselníkov a umelcov pestrého zloženia. Niektorí tu prišli už po druhýkrát a sú odhodlaní sa tu vracať, lebo atmosféra remeselných trhov na Štrbskom Plese je neopísateľná. Najväčšiu radosť však mali turisti, pre ktorých to bolo veľmi milé spestrenie ich tatranského programu. Z Kysúc prišiel drotár Zboja (47) s krošňou.“ Dnešní mladí ľudia ani netušia, kto to bol drotár a čo robil. Musíme si našu tradíciu aspoň takto uchovávať,“ povedal drotár. Previedli sa tu aj draví vtáci. Štvorročná sokolica Stiga , päťročný orol skalný Zuza, Oskar-výr skalný, a trojročný krkavec Fero so sokoliarom Branislavom Šimekom (44). „Sokoliarstvu a poľovníctvu sa venujem minimálne 25 rokov. Je to viac ako záľuba. Tomu musí človek podľahnúť a potom je z toho láska na celý život. Pod Tatrami majú títo dravci svoje miesto, jak tu na trhoch tak aj vo voľnej prírode, kde sú doma,“ prezradil Branislav. Peter Dóčik (68) sa celý život živil ako opravár a na dôchodku začal vytvárať z keramiky originálne predmety.
„Z dôchodku nevyžijem, a tak už 15 rokov sa venujem tej to keramike. Veľmi ma to baví a hlavne som šťastný, keď sa to ľuďom páči.“ Aj malý Alan sa od keramických zvieratiek nevedel odtrhnúť. “Ja vytváram keramiku, venujem sa tomu už desať rokov a manžel je kováč. Ten mi vyrába, kuje podľa mojich nápadov železné stojany. Taká ideálna symbióza. Tu pod Tatrami už druhý krát skrášľujeme túto lúčku a robíme radosť ľuďom,“ hovorí Jana Pašková (50), ktorá sa tak isto venuje keramike. Na Štrbské Pleso prišla z Prahy aj naozajstná kováčka. „Ešte nie som kováčka, som učnica. Rok sa učím, ale celkom mi to ide. Zatiaľ robím len malé veci, ale posúvam sa. Človek by mal v živote skúšať aj veci , ktoré by nečakal.“ Aj Slavomír Aldor(45) z Handlovej nemal žiadnych príbuzných na salaši a predsa sa dal na vyrezávanie čerpákov, a iných salašníckých pomôcok.
„Naša tradícia je banícka nie bačovská, ale už 15 rokov sa venujem drevu. Snažím sa vdýchnuť dušu do kusa dreva a dať mu nový život v podobe týchto vecí, ktoré ľudia potom užívajú. Tu na Štrbskom Plese sa cítim s týmto mojím rezbárčením ako doma.“ Z Valašska prišiel Ivo (60)so svojimi frgálmi. A čo sú frgále?„Kysnutý koláč s povidlami, makom, orechmi, tvarohom alebo aj hruškovým džemom. To sa už stáročia u nás na Valašsku pečie a ľuďom treba tradície pripomínať. A je to ešte aj chutné. „Valašsko je hlavne juh Poľska, Východ Moravy a severozápad Slovenska,“ dodal Ivo (60). Na originálnom ručnom kolotoči s pletenými košmi sa deti radi povozili. No bez rodičovskej pomoci a sily to nešlo.
Vyskúšal si to aj malý Janek z Poľska. „Je tu úžasne. My Poliaci máme veľkú tradíciu v trhoch, ale toto je niečo úplne iné, autentické. Sme radi, že sme tu prišli,“ a otec Darek ďalej tlačil kolotoč. Vladislav Svetlík (58) zase vymenil digitálny fotoaparát za uhlík a portréty robil záujemcom priamo pod borovicou na počkanie. “Je treba len malú trpezlivosť, chvíľu posedieť a usmievať sa. Je to o niečo hodnotnejšie ako digitálna fotka.“ Vyskúšala si to aj desaťročná Talia z Piešťan.
