Týraný Ondrík z Kuřimi prehovoril

O komore, kde spával nahý na zemi, o dome, kde ho zväzovali, o záchrane,... Malý Ondrík však vo výpovedi svoju trýzniteľku nazýva naďalej nežne - maminka. Kto ďalší v skutočnosti vedel o tom, že ho mučili?

"Bývam v Brne na Krásneho ulici... Potom ma maninka odviezla do Kuřimi,“ začal svoju víkendovú spoveď 8-ročný Ondrík, ktorý posledné mesiace prežil zviazaný a nahý v komore. Tam ho dala žena, ktorú naďalej oslovuje láskyplne maminka.

Ako sa to celé začalo
Chlapček pokračuje: „Keď sme prišli s mamkou do Kuřimi, išiel som na záchod a potom do komory. Najskôr tam bola hromada vecí, ktoré sme odpratali. Spával som tam. Posteľ tam nebola. Spal som na deke a tiež na kartóne. Prečo ma tam mamka dala, to neviem. Niekedy som spal aj bez kartónu a deky, len tak na zemi. Trošku to chladilo.“

Vedro na cikanie
„Do školy nechodím, pretože mám choré uši. Učí sa so mnou mamka. Tá mi hovorila, čo si mám v šlabikári čítať a koľkokrát. Robil som si čiarky, koľkokrát som to prečítal. V komore som tiež mal také vedro, keby sa mi chcelo cikať alebo kakať. V komore som aj jedol. Maminka mi dávala tanier na zem. Niekedy som tam mal aj stolček, ten sme tam dali s maminkou, ale potom sme ho odniesli,“ pokračuje desivá spoveď.

Nebola to prvá komora
„Komoru otvárala Katka alebo Klára, tak sa volá moja mamka. Katka je teta. Zavrela za mnou dvere, zvnútra sa nedali otvoriť. Cez deň mi tam rozsvietila, v noci som mal zhasnuté, aby som mohol spať. Na Krásneho ulici som mal tiež komoru. Bola to ockova miestnosť. Na zemi som tam mal karimatku.“

Vianoce v obývačke
„Po dome v Kuřimi som nechodil, vonku som bol len na Vianoce v obývačke, potom som bol v obývačke ešte raz, ale to si už nepamätám prečo. Zuby som si čistil každý deň, najskôr bez pasty, potom mi maminka dala pastu, takú dobrú, pálivú.

Nahý a zviazaný
„Keď ma našli zviazaného, tak to ma zviazala maminka. Bol som zviazaný mnohokrát. Stokrát. Nahý som bol tiež viackrát. Maminka ma zväzovala lepiacou páskou, jeden deň to bolo len špagátikom. Ruky som mal zviazané vždy. Keď som bol nahý, bolo mi zima. Na pitie mi maminka dávala čaj, vodu, niekedy mi to vyschlo. Maminke som nechcel hovoriť, že som smädný. Maminka mi tiež dvakrát zakázala s ňou hovoriť,“ uzatvára svoju výpoveď chlapček, ktorý chce ostať radšej v nemocnici ako v komore. „V komore som nemal žiadne hračky.“