Tamojší klenotníci tak evidujú 20-% medziročné nárasty predaja. "Gréci sa pripravujú na možnosť prechodu k drachme, kedy nikto nevie, čo bude nasledovať. Ľudia neveria bankám, boja sa, že by v nich mohli prísť o svoje úspory. Preto peniaze radšej investujú do luxusných šperkov, ktoré si hodnotu nielen držia, ale dlhodobo sa aj zhodnocujú," uviedol Christos Glaftis z klenotníctva Tempus Jewellery v Solúne.
Zároveň skonštatoval, že rastúce predaje investičných šperkov s drahokamami pozoruje už dva až tri roky. "A nejde len o naše klenotníctva, rovnaký trend hlási aj konkurencia. V porovnaní s júnom minulého roka teraz predávame o 20 % viac," doplnil Glaftis s tým, že priemerná cena investičných šperkov, ktoré zákazníci nakupujú, je 4000 eur.
Väčší objem predaja potvrdila aj generálna riaditeľka klenotníckej siete Zolotas Marianne Le Clere Papalexis. "Rastúci záujem o luxusné šperky nás často aj prekvapí. Nie je to tak dávno, čo k nám prišiel zákazník, ktorý nepôsobil nijako zámožne, s úmyslom kúpiť šperky za milióny eur," povedala pre britský denník The Guardian.
Do šperkov pritom investujú aj Slováci. "Podľa prieskumu správania sa slovenských zákazníkov, ktorý si naša spoločnosť nechala vypracovať tento rok, si šperky ako investíciu zaobstaral každý piaty Slovák, ktorý kupuje klenoty," skonštatoval klenotník a majiteľ klenotníctva ALO diamonds Alojz Ryšavý. Podľa jeho slov typickým investičným šperkom je podľa slovenského zákazníka prsteň zo žltého zlata s briliantmi za aspoň 1000 eur. Zároveň je presvedčený, že rastúce predaje v Grécku jasne ukázali, že investičné šperky sú celosvetovo považované za spoľahlivého uchovávateľa hodnoty vložených peňazí.
Grécky výrobný sektor sa v júli rekordne prepadol
Aktivita gréckeho výrobného sektora sa v júli rekordne prepadla. Hlavnými dôvodmi bol prudký pokles nových objednávok a vážne problémy s dodávkami z dôvodu trojtýždňového zatvorenia bánk. Informovala o tom agentúra Reuters.
Vláda zatvorila banky a zaviedla kapitálové kontroly 29. júna, aby zabránila nekontrolovanému vyberaniu vkladov po tom, čo premiér Alexis Tsipras vypísal referendum o novom záchrannom balíku. To ešte zhoršilo situáciu v ekonomike, ktorú už výrazne oslabil 6-mesačný spor s medzinárodnými veriteľmi.
Index nákupných manažérov (PMI) pre výrobný sektor, na ktorý pripadá asi 10 % gréckej ekonomiky, v júli padol na 30,2 bodu, čo je najmenej, odkedy začala spoločnosť Markit zhromažďovať tieto údaje v roku 1999. PMI zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje pokles aktivity od jej rastu. "Produkcia výrobného sektora v júli skolabovala, keďže dlhová kríza sa dostala do svojej kritickej fázy," uviedol ekonóm Markit Phil Smith. "Aj keď výrobný sektor reprezentuje len malú časť celkovej gréckej produkcie, prudkosť pádu nám dáva znepokojujúci signál zdravia ekonomiky ako celku."