Gill Pharaoh z Londýna celý život pomáhala nevyliečiteľne chorým, ktorí zomierali veľmi pomalou smrťou. Napriek tom, že ona bola vo svojich 75 rokoch úplne zdravá, rozhodla sa ukončiť svoj život eutanáziou. Urobila tak práve z toho dôvodu, že nechcela dopadnúť, ako jej pacienti.
Starobu vnímala veľmi kriticky. "Nemyslím si, že na starobe je niečo dobré. Ja som sa už dostala cez vrchol svojho života a nič lepšie ma už nečaká. Celý život som sa starala o starých ľudí." Gill sa starala aj o svoju matku, a tvrdila, že najhoršie bolo sledovať, ako pomaly dementnie. Povedala, že keby existovala nejaká tabletka, veľmi rada by svojej matke z tejto hrôzy dopomohla. Sama sa rozhodla pre eutanáziu po tom, čo ju už nebavila záhradka a začala trpieť šelestom v ušiach, pretože to bol pre ňu jasný signál úpadku života.
Gill Pharaoh spáchala asistovanú samovraždu v Bazileji. Po celý čas bol pri nej jej manžel, s ktorým žila 25 rokov. Deti s jej rozhodnutím nesúhlasili, ale rešpektovali ho. Pred smrťou vydala dve knihy. Viedla takisto blog, na ktorom netajila svoj názor, že starí ľudia sú pohromou pre spoločnosť.