Mladý muž - falošný policajt - prišiel na poštu v obci v okrese Piešťany pred dvadsiatimi rokmi. Predstavil sa ako poručík Tibor a že na pošte hľadá bombu. Zamestnankyniam pred očami zamával preukazom s nápisom Ministerstvo vnútra SR a nejakými nalepenými známkami. Poštárky si nevšimli, že na preukaze bol nalepený kúsok zo starej magnetofónovej pásky. Je až komické, že si nevšimli na preukaze nalepené dve malé známky, ktoré boli ešte z preukazu bývalého Socialistického zväzu mládeže zo socialistickej éry. K preukazu bol priviazaný plechový štítok s viacmiestnym číslom, zrejme z vojenskej knižky. Vzápätí sa začali odvíjať udalosti, po ktorých na pošte ostal prázdny trezor.
Poštárky zamkli budovu a falošný policajt vytiahol akúsi škatuľku so svetielkami. Keď svetielka pri jednom balíku začali blikať intenzívnejšie, prikázal ho rozbaliť. V balíku bol kožuch a kúsok gumy. Tú falošný policajt označil za plastickú trhavinu. Poštárky sa pokúsili o situácii informovať svojho nadriadeného v Trnave. Nepodarilo sa im to ani na tri pokusy. Ženy z obavy možného výbuchu „policajt“ poslal preč. Poslúchli a v zmätku nechali trezor otvorený. Keď sa po chvíli vrátili, falošný policajt im povedal, že ide pre kolegov. Nenáhlivým krokom odišiel, aj so 170-tisícami korún (vyše 5600 eur), ktoré zobral z trezoru. Zamieril do blízkej firmy, kde sa tiež predstavil ako policajt a požiadal, aby ho odviezli do Trnavy. Na cestu sa podujal sám majiteľ firmy, ktorý falošného policajta odviezol do krajského mesta. Tam vystúpil na križovatke a stratil sa v dave. O necelú hodinu bol vlakom v Bratislave, skôr ako sa začalo pátranie skutočných policajtov po podozrivom z krádeže.
Falošný policajt, v skutočnosti vtedy 24-ročný Pezinčan, po kúsku v dedine v okrese Piešťany, býval týždeň v luxusnom bratislavskom hoteli. Keď mu začali peniaze dochádzať, nechal sa odviezť taxíkom do Košíc. V obci neďaleko krajského mesta sa pokúsil o podobný kúsok. Poslali ho preč. V ďalšej dedine sa nedali oklamať a Pezinčana po zatknutí napokon odviezli v skutočnom policajnom aute. Pezinčan, ktorý skončil za mrežami, toho mal na rováši viac. Svojmu susedovi zobral kľúče a z bytu sa stratili peniaze... Priateľke zobral kľúče od bytu jej matky a starenku obral o peniaze a zlaté šperky. A kam išli peniaze? Pezinčan sa priznal, že má rád hru na výherných automatoch. Síce nevyhrával, ale o kúskoch falošného policajta mohol v krčmách pod Malými Karpatmi rozprávať legendy.