Ľudia sú malátni, otupení, no u niektorých sa prejavuje aj agresivita. A všetko to má na svedomí vysoká teplota. Ako vplýva horúce počasie na telo a ako sa mení najmä naša nálada, vysvetlil Martin Jan Stránský, neurológ Polikliniky na Národní v Prahe.
Ideálna teplota vonkajšieho prostredia pre človeka, ktorý túži po relaxe v plavkách, je 28 stupňov. Pre pracujúceho 25 stupňov a pri vytrvalostnom zaťažení sa odporúča nevystavovať sa teplote vyššej ako 15 stupňov Celzia. „Od teploty tela sú závislé všetky biochemické pochody nášho tela,“ uviedol Martin Jan Stránský, neurológ Polikliniky na Národní v Prahe. Ako dodáva, veľa vedeckých štúdií potvrdilo, že vyššie teploty môžu prispieť k prejavom agresivity aj stresu. Práve v takýchto horúčavách dochádza častejšie k nedorozumeniam, rýchlejšie sa nahneváme, ale aj pomalšie premýšľame.
Ako si pomôcť
- v našich klimatických podmienkach spravidla nemusíme robiť nič
- sme obklopení vzduchom, ktorý je nižší ako naša telesná teplota, a teplo strácame aj pri prenose do orgánov krvným obehom
- pri veľkej fyzickej námahe alebo ak teplota je vyššia ako 37 °C, to však stačiť nemusí
- jednoznačne treba dodržiavať správny pitný režim
- riešením nie je ani zostávať celý deň doma v rozhorúčenom byte, to je často chyba, ktorú robia seniori
- ak je teplota vonku vyššia ako 30 °C, je lepšie byť v chládku a von ísť skoro ráno alebo neskoro večer
POZOR!
- aj potenie má svoje limity a ak vlhkosť vzduchu dosiahne určitú hranicu, keď sa z pokožky pot prestane odparovať, vtedy sa ochladzovanie organizmu úplne zastaví
- preto človek omnoho lepšie znáša suché horúčavy (na púšti) ako pobyt na miestach nasýtených parami (tropická džungľa)
Čo sa deje s telom v horúčavách?
- organizmus reaguje rozšírením ciev
- nadbytočné teplo sa tak prenáša na povrch tela
- začne sa proces ochladzovania pomocou vyparovania potu
- do krvi ide viac kyslíka, preto zostane menej pre mozog a ostatné dôležité orgány
- srdce musí preto rýchlejšie pumpovať, aby zvládlo okysličiť všetky bunky v tele
- ak je organizmus takýmto teplotám vystavený dlhodobo, môže to mať negatívny vplyv na mozog
- nastávajú zmeny v správaní, menia sa emócie a impulzivita
Dôsledky vysokých teplôt
Centrálnym orgánom, ktorý funguje ako termostat a udržuje teplotu orgánov uložených v organizme, je zadná časť hypotalamu. Tá leží v hlbokej časti mozgu. Na signál, že je príliš teplo, preto reaguje:
- zvýšenou únavou
- pomalšími reakciami
- podráždenosťou
- horším rozhodovaním
- častejším vznikom konfliktov
- zvýšenými prejavmi násilia
- nárastom stresu
- agresivitou
Treba ochladiť hlavu
František Skokan, psychológ:
- Teplo je jedným z najväčších stresových faktorov. Ľudský organizmus lepšie znáša zimu, to je dokázané. Preto je aj v Zákonníku prace zakotvené, aká najvyššia teplota môže byť na pracovisku. Teplom sa ľudia stávajú nemohúcimi, malátnymi. U niektorých však stúpa agresivita. V tele sa totiž vplyvom horúčav začínajú diať rôzne chemické procesy, ktoré majú vplyv na naše správanie. Jednoducho povedané, treba ochladiť hlavu, dopriať si tieň a nižšiu teplotu. Tí, čo sú citlivejší, by si mali takéto horúčavy ustrážiť, a tak zabránia aj zvýšenej agresivite.
