V bolesti a slzách sa s ním prišli rozlúčiť najbližší. Počas smútočného obradu museli záchranári ratovať aj chlapčekovu babku, ktorá od neopísateľného žiaľu skolabovala. Lukáška najbližší odprevadili na poslednú cestu v bielej truhličke. Len pár metrov od neho sedeli užialení rodičia. Tí sa už do konca života nebudú vedieť zmieriť s tým, že ich najmladší synček, ich usmievavý anjelik, na nich už nikdy nezažmurká šibalskými očkami.
Boli priamymi svedkami toho, ako auto, v ktorom sedel, zmizlo pod mútnou vodou. O to väčšia je bolesť, ktorú teraz prežívajú. Lukáškova babka neuniesla veľký žiaľ, preto jej záchranári museli podať prvú pomoc a po obrade ju odviezla sanitka. Otázku prečo muselo dôjsť k takejto strašnej tragédii si kládol aj kňaz v smútočnej reči. Naďalej však ostáva nezodpovedaná.