Vyhadzov z STV a rozvod s prvou manželkou ho zahnali do úzkych. Pád na dno bol veľmi bolestivý... Až s odstupom rokov o tom prehovoril pre Nový Čas Nedeľa.
Denná relácia 5 proti 5 sa vysiela sedem rokov. Ešte vás baví ju moderovať?
5 proti 5 je zábava a mojou prácou je mať dobrú náladu. A keď ju vyrobím sám pre seba a som pripravený vyrábať ju aj pre ostatných, tak potrebujem spôsob, ako ju odovzdať. A táto relácia je na to ako stvorená, pretože kreativity je v nej veľmi veľa a som vďačný, že frčí. Je to namazaný stroj, kde sa cítim ako jedno z hlavných koliesok.
Už sa vaša manželka Edita (38) zmierila s tým, že si aj ju v relácii beriete na paškál?
Je tam dosť často, ale čo iné jej zostáva, keď berie polovicu platu... (Smiech)
Napriek úspešnosti tejto relácie by ste zrejme viac ako v RTVS zarobili v komerčnej televízii, nie?
Nejde o zárobok, ktorý prináša tento mesiac alebo rok. Pozerám sa do budúcnosti. Je niečo iné robiť zábavu vo verejnoprávnej televízii pre široké spektrum divákov, ako byť v komerčnom svete, kde sa predáva len pre určitú vekovú skupinu, lebo si to tak žiadajú zadávatelia reklám. Ak raz relácia skončí z nejakého dôvodu a ja ním nebudem, tak určite nastane otázka, čo bude ďalej. Ale ja nemám so žiadnou televíziou exkluzívnu zmluvu.
Chodievate ešte licitovať autá na aukcie do Maďarska?
Nie a dôvodom bolo, že prešli na digitálny systém a už ma nepotrebovali. Aj na Slovensku sa robia aukcie, ale momentálne nie sú schopné zaplatiť to, kam som sa ja už dostal. Znamená to, že keď boli aukcie pred siedmimi rokmi, tak aj cena bola iná. Možno, až nebudem moderátor a padne moja hodnota, budem robiť v aukčnej spoločnosti licitátora, lebo vraj som to robil dobre, čo ukázala predajnosť.
Písalo sa o vás, že ste v šoubiznise utajeným boháčom. Máte ten pocit?
Niekto kedysi zverejnil naše príjmy. Čo som mal na to povedať? Asi to tak je, keď to napísali. Ale pozrite sa na mňa. Mám záhradu, dom, jedno auto vlastné, druhé firemné. Nemám pocit, že bývam na Palisádach, že mám Porsche Panamera a hodinky za 25-tisíc eur, ktoré hovoria o človeku, že už má niečo navyše. To sú pre mňa bohatí ľudia. Samozrejme, že pre niekoho, kto zarába 300 eur mesačne, sa môj príjem zdá vysoký, ale v porovnaní s tým, kto je bez práce, je zasa on tým, kto má nejaký príjem a má sa lepšie. Takže všetko je relatívne. Každý chce byť bohatší a každý z nás chce mať na účte o jednu nulu viac. Je to taký hnací motor.
Hovorili ste, že máte každý víkend obsadený. Chystáte sa vôbec niekam na dovolenku?
Hneď prvý týždeň sme mali obaja s manželkou týždeň a pol voľno, tak sme boli v Chorvátsku. Na ostrove Rab je mesto Lopar s gigantickou piesočnatou plážou a čistou vodou. Je tam ideálna dovolenka pre rodiny s deťmi. Všade, kam sa pozriete vidíte seberovných, chlapi majú veľké pupky a ženy bojujú s celulitídou. Neprechádzajú sa tam mladí ľudia, ktorí vás vyrušujú svojimi krásnymi telami.
Nebodaj sa vám zdá, že ste pupkatý?
Už druhý rok sa snažím zhodiť pár kíl a dostať sa do formy, ale ide to pomaly...
... žeby to už bolo vekom?
Je to ťažšie, človek už nemusí byť najkrajším kohútom na smetisku, aby za ním sliepočky pribehli. My starší to už robíme len preto, aby sme stihli zakikiríkať aspoň raz za týždeň, a to je rozdiel.
Tento rok ste vhupli medzi štyridsiatnikov. Aký je to pocit?
Výborný. Človek sa obzerá dozadu a zrazu zisťuje, s čím je a nie je spokojný. Hlavne naberá nový vietor do plachiet a hľadá novú motiváciu, lebo vláčik na koľajniciach je rozbehnutý, ide 120 km za hodinu a je to už nudné. Je to taký prechod do niečoho. Do štyridsiatky boli nápisy, heslá, plány, výkriky a po nej, keď vidí, že dosiahol cieľ a smerovanie je funkčné, tak sa mu nechce veriť, že už má len napĺňať to, aby z parnej lokomotívy išla para. Snaží sa pripojiť ešte nejaký vagón a rozmýšľa, čím by ho naplnil. Ďalší krok si treba dobre premyslieť a zvážiť, aby to prinieslo osoh všetkým naokolo.
Máte niečo vymyslené?
Nemám. Hľadám. Som v štádiu, čo sa volá kríza stredného veku.
Mnohí muži, keď nevedia, čo so sebou, tak si hľadajú nové ženy...
Ja som spokojný s manželkou. Nie je to otázka lásky a rodiny, ale celkového smerovania. Mám doma tri baby – manželku, dcéry Annu (9) a Ninu (6), a to mi stačí.
Ako dlho ste ženatý?
Deväť rokov. S Editkou sme sa brali týždeň pred tým, než sa nám narodila Anička. My sme sa ani nechceli vziať, len rodičia vtedy narobili humbug, či sa to tak patrí. Neustál som tie výkriky, hoci som sa už druhýkrát ženiť nechcel. Dnes sme s Editou manželia a myslím si, že je to tak správne.
Horšie je, keď sa potom manželia rozchádzajú...
Rozvod je fenomén tejto doby a ja som ho prežil tiež. Posilnil ma a dnes si nemôžem vynachváliť, že sme sa s mojou bývalou manželkou rozišli, lebo teraz mám súčasnú a keď sa aj s ňou rozídem, zas v tom budem hľadať niečo pozitívne... (smiech) Ľudia sa rozvádzajú aj z nudy. Všetko bolo povedané, knihu, ktorá je už 800-krát prečítaná, sa nám už čítať nechce, prekážajú nám veci, ktoré kedysi neprekážali.
Vy ste sa tiež nudili v prvom manželstve?
Nie. Bolo to už pred trinástimi rokmi. S Andreou sme sa brali veľmi mladí. Bola to študentská láska zo strednej školy. Desať rokov sme sa poznali, päť rokov sme boli manželia.
Pri rozvode ste využili služby psychológa. Bolo to ťažké?
Rozchody nie sú ľahké. Ľudia prežijú spolu ako manželia veľa pekného, ale keď začne prevažovať to negatívne, tak sa rozídu. Je to ťažké až do okamihu, keď vám do života vstúpi niekto nový. Ja som dokonca mal po rozchode alkoholické obdobie. Pil som vtedy veľa a dlho. Päť mesiacov v kuse. Bolo to zlé... Človek zostane sám a nevie, čo má robiť, pretože to mal postavené na tom, že to bude fungovať. Zrazu to nefungovalo a ja som zostal v šoku, čo sa deje. Tak som dal programovo v živote reset. Mal som voľné obdobie, lebo práve vtedy do STV prišiel Richard Rybníček a všetkých povyhadzoval. Mal som tam päť relácií, a zrazu som zostal bez roboty aj bez manželky, ktorá odo mňa odišla. Odrazu bolo prázdno a chaos.
Máte spolu syna Michala (17). Ako to vnímal?
Mal vtedy štyri roky a myslím si, že to ani tak nevnímal. Muž, ktorý s nimi bol, dostal odo mňa plnú moc. Raz došiel Michal domov, že ho capol po zadku. Tak som mu zatelefonoval a po skončení rozhovoru dostal Mišo na zadok aj odo mňa. Keď sa dvaja rozídu, a prichádzajú noví partneri, musia dostať od rodičov plnú moc. Podrývanie autority nevedie k ničomu. Dieťa predsa musí poslúchnuť, ak beží na cestu. Každý rodič by si to mal uvedomiť, pokiaľ nie je idiot.
Ako dnes spolu so synom vychádzate?
Býva s nami, má svoju izbu a je mu tam dobre. Starostlivosť o neho si s jeho mamou striedame, ale počas školského roka je u nás, pretože v pubertálnom veku potrebuje chlapec svojho otca. Matky sú často krátke, aby vedeli zjednať nápravu, keďže chlapci zatínajú pästičky. Myslím si, že pubertiakom dnes treba ukázať aj tvrdú ruku, lebo inak zídu z cesty.
