Dôvodom je, že ešte viac prehlbujú dôsledky klimatickej zmeny. Upozorňuje na to Greenpeace Slovensko. Mimovládna organizácia v najnovšej tlačovej správe vysvetľuje, že klimatizačné jednotky spotrebúvajú veľké množstvo energie, často fosílnej. Tá je pritom hlavným vinníkom prebiehajúceho globálneho otepľovania. "Zároveň vyháňajú teplo do okolia budov a áut, čím ešte viac zvyšujú teplotu v mestách," uviedla hovorkyňa Miroslava Ábelová.
Greenpeace radí bojovať s horúčavami šetrnejšími spôsobmi. Pripomína, že dvere a okná treba mať zatvorené, pokiaľ je vonku teplejšie než vo vnútri objektu. Teda vetrať len v chladnejších nočných a ranných hodinách. "Prievan vznikajúci počas horúceho dňa pri otvorených oknách klame. Studený vzduch zvnútra, ktorý vyháňame von prievanom, nás chvíľu ochladzuje, ale postupne zohrieva jej vnútro. Keď je celá budova naplnená teplým vzduchom, tak je už neskoro. Horúci vzduch už ohrial strop, steny aj podlahy a tieto časti potom nemilosrdne sálajú teplo vo dne aj v noci," skonštatovala Ábelová.
Mimovládka radí zatieniť tiež okná proti slnku, v nevyužívaných miestnostiach úplne. Rolety a žalúzie zatiahnuť tak, aby nevpúšťali dnu priame slnečné svetlo no zároveň tak, aby sme si ešte vystačili bez umelého osvetlenia. Dobré je tiež podľa Ábelovej vypnúť z elektriny nepoužívané elektrospotrebiče a nenechávať ich ani v takzvanom „STAND-BY“ móde, kedy väčšina spotrebúva elektrinu a vyžaruje tak teplo. Užitočné je aj nezohrievať mrazené a chladené jedlo hneď na šporáku, ale nechať ho včas rozmraziť vopred.
Dôležité sú dlhodobé opatrenia, vďaka ktorým bude budova pripravená na leto - kvalitné zateplenie, ktoré šetrí v zime kúrenie a v lete pomáha udržať vo vnútri chlad. Okná, ktoré sú orientované od východu cez juh až po západ by mali byť vybavené vonkajšou možnosťou zatienenia. Tá zabráni preniknutiu priameho slnečného žiarenia do vnútorných priestorov.
Greenpeace upozorňuje, že veľké sklenené okná spôsobujú v lete problémy s prehrievaním a v zime zvyšujú pri zlej orientácii spotrebu energie. Sklenené plochy na južnej strane by nemali podľa organizácie predstavovať viac ako 50 percent plochy fasády. „Ak už musíme z akýchkoľvek dôvodov používať klimatizáciu, tak by sme sa mali snažiť aspoň o jej napájanie z obnoviteľných zdrojov, akými sú fotovoltika alebo veterná energia. Väčšina klimatizácií sa používa tam, kde dopadá slnečná energia, tak prečo ju nevyužiť na chladenie,“ doplnil koordinátor klimatickej a energetickej kampane Pavol Široký.
