Podľa riaditeľa Hvezdárne v Rimavskej Sobote Pavla Rapavého pozorovanie nebude rušiť svit mesiaca, a tak uvidíte 60 až 70 meteorov za hodinu. Túto noc môžete nazvať aj nocou splnených želaní. „Najvhodnejšie podmienky na pozorovanie sú od polnoci až do svitania a okrem meteorov zaujme na tmavej oblohe aj striebristá Mliečna cesta,“ uviedol riaditeľ hvezdárne s tým, že takéto priaznivé podmienky nastanú znova až o tri roky.
Meteorický roj Perzeidy je v činnosti už od 17. júla do 24. augusta, najviac hviezd padá každoročne okolo 12. augusta. „Svetelný úkaz – meteor je zánikom malého medziplanetárneho telieska. Veľkosť teliesok je ako zrnká piesku a ak ho uvidíme, uvedomme si, že sme boli svedkami jedinečný úkazu, ktorý sa už nikdy opakovať nebude. Možno aj preto sa traduje, že pri zbadaní meteoru si treba niečo priať,“ povedal riaditeľ. Najviac, a to až 400 meteorov za hodinu spadlo v rokoch 1991 a 1992.
Prečo slzy sv. Vavrinca?
Svätý Vavrinec bol jedným zo 7 diakonov, ktorí boli umučení za rímskeho cisára Valeriána. Vavrinec mal všetky poklady cirkvi odovzdať cisárovi, no ten všetok majetok rozdal chudobným. Rozzúrený cisár ho dal mučiť a upáliť na železnom rošte nad žeravým uhlím v Ríme 10. augusta 258. Niekoľko nocí po Vavrincovom upálení bolo na oblohe pozorovaných množstvo padajúcich hviezd, ktoré boli nazvané Slzami svätého Vavrinca.
Ako vzniká meteorický roj?
Kométa sa pri svojom obehu okolo Slnka zahrieva a odpadávajú z nej čiastočky. Ak sa dráha tejto kométy pretína s dráhou Zeme, tak každý rok jej úlomky padajú do zemskej atmosféry. V jeden deň tak môžeme pozorovať až desiatky meteorov za hodinu, teda meteorický roj.
