V piatok ráno sa zobudil na to, že sa nedokáže nadýchnuť a do pár minút zomrel. Podľa záchranárov za všetko môže sršeň, ktorého v Tomášovej izbe objavili. Len deň predtým sa útok osy stal osudným pre dôchodkyňu Boženu († 60). Naposledy vydýchla na rodinnom pikniku pri Košiciach. Majú sa Slováci báť útokov nebezpečného útočného hmyzu? Exotický hmyz môže skončiť aj na Slovensku! Francúzske médiá tento rok informovali o smrti 66-ročného muža, ktorého zabili vražedné ázijské sršne. Rovnaký živočích, doposiaľ neidentifikovateľného druhu, sa stal osudným pre Tomáša.
Pracovitý robotník spal v areáli včelárskeho skanzenu pri Senci, keď sa jeho spánok zmenil na boj o život. „Vyskočil z postele, začal chrčať a hovoril, že ho niečo pichlo. Nato sa zobudil jeho kolega a pýtal sa, čo mu je. Pomohol mu ísť na záchod, kde však skolaboval,“ opísal hororovú scénu Rudolf Moravčík, správca včelárskeho areálu. „Chlapi mu dali prvú pomoc, ale všetko to malo rýchly priebeh. Nepomohli mu už ani záchranári. Potom sme prehľadali izbu a našli sme tam sršňa,“ vysvetlil Moravčík s tým, že Tomáša len pred pár dňami pichla včela do pery a nič sa mu nestalo. Odpovede na všetky nejasnosti tak poskytne až pitva.
Samy od seba neútočia
Nešťastný prípad potvrdili aj záchranári, podľa nich prišli na miesto tragédie na základe šoku, ktorý muž utrpel následkom uštipnutia. „Včely majú kyselinotvorný jed, sršeň má zásaditý ako osa. Reakcia tela je však rovnaká. Nebezpečné druhy sršňov som u nás ešte nespozoroval. Druh ázijský rýchlo rastie, komunikuje počas napádania a je pre človeka nebezpečný. Všetko likviduje,“ uzavrel Moravčík. Podľa Petra Degmu z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave sršne samy od seba nezaútočia. „Čo sa týka jedu, ten sršní je určite silnejší ako osí. Sršne však neútočia samy od seba. Musia byť k útoku vyprovokované. Ak jedného napadnú, vyšle signál a ostatní ho priletia brániť,“ vysvetlil odborník.
Bodnutie na výlete
Druhý podobný prípad sa stal v obci Prakovce pri Košiciach. Rodinný piknik sa vo štvrtok zmenil na drámu. „Boženu bodla osa. To je príčinou jej úmrtia. Jediná osa,“ uviedla so slzami v očiach jej dcéra. Pani Božena v januári oslávila okrúhle jubileum. Vychovala štyri deti. Podľa informácií Nového Času dôchodkyňa o svojej alergii vedela, ale po poslednej konzultácii s lekárom sa dozvedela, že už lieky nepotrebuje.
Sršeň je dravec
Niektoré dosahujú veľkosť až 4,5 centimetra. Sú útočné a radia sa medzi dravce. Lovia hmyz, zbierajú ovocie alebo med z včelích hniezd. Varovné bzučanie používajú, ak sa človek priblíži na vzdialenosť asi pol metra. Sršeň sa stáva útočným a podráždene reaguje pri otrasoch v okolí svojho hniezda alebo pri prehradení svojej letovej dráhy. Ak sadne na človeka, len ho skúma. Je potrebné vyvarovať sa prudkých pohybov a potom sám odletí. Reaguje na prudké svetlo, čo môžete využiť na jeho vyhnanie z miestnosti.
- Dosahuje veľkosť: 45 mm
- Varovné znamenie pre človeka: použije vtedy, ak je od neho na 50 cm
- Jed vystrekne do vzdialenosti: 40 cm
- Kedy je útočný: Pri otrasoch v okolí svojho hniezda, pri manipulácii okolo otvora v hniezde a pri prehradení príletovej dráhy
Nikto z nás nevie, akú má genetiku
Alergologička a imunologička Daniela Šafčáková
- Bodnutie hmyzom nie je len o tom, či pochádza od včely, osy alebo sršňa. Veľakrát nevieme, akú máme genetiku a na čo sme náchylní. Bodnutie hmyzom môže spustiť nekontrolovanú reakciu. Zrejme najviac náchylní sú peľoví alergici, ktorým po bodnutí opuchnú dýchacie cesty. Aj keby vtedy stál pri nich árista a snažil sa hneď intubovať, v podstate by nemali šancu. Možno jedinou cestou by bolo otvoriť tracheu na krku, ale aj to by ešte nemuselo znamenať záchranu. Človek môže mať päť-šesť rokov pre neho nepodstatnú alergiu a vtedy môže byť bodnutie sršňom naozaj už len poslednou kvapkou.
