Potom sa však rozhodla skočiť do neznáma a dnes tvrdí, že realita je úplne iná ako jej predstavy, na žiarlivosť nemá najmenší dôvod a s cyklistickým esom jej je čoraz lepšie. Rozprávali sme sa s Katarínou Smolkovou (28).
Ako vyzerajú vaše cyklovýlety vo dvojici? Kto ťahá?
Kto ťahá, to je úplne jasné. (smiech) Väčšinou spolu jazdíme, len keď má Peter voľno, vtedy prejdeme tak 30-50 kilometrov. Po rovine sa snažím zaňho zavesiť, niekedy sa mi podarí ísť aj vedľa neho, a dokonca sa rozprávať. Keď však jazdíme v Monaku, tam sú väčšinou kopce a nepomôže mi ani zavesiť sa zaňho do háku.
No v tenise, ktorý ste kedysi hrávali súťažne, ho porazíte, však?
On tvrdí, že nie. (smiech) No áno. Tenis som aktívne hrala od svojich deviatich rokov, absolvovala som nejaké slovenské turnaje a zabudnúť sa to nedá. Hrali sme s Petrom spolu asi dvakrát, snažila som sa dať si nejaký hendikep, čo on však nemá rád. Rád by zvíťazil v mojom plnom nasadení.
Známe je o vás tiež to, že ste sa chceli stať Miss Universe a dostali ste sa až do slovenského finále. Mali ste aj nejaké modelingové obdobie?
Mám výrazne krátkodobú pamäť a toto bolo veľmi dávno. (smiech) Keď som mala nejakých 15 rokov, zúčastňovala som sa módnych miniprehliadok môjho kamaráta Martina Hrču. Nikdy som sa tomu však viac nevenovala. Miss v roku 2007 pre mňa bola len určitou skúsenosťou, chcela som vidieť, ako funguje zákulisie tejto súťaže. Zistila som však, že toto nebude moja parketa, vždy som totiž bola skôr chalanisko – kabelky a šminky mi nič nehovorili a nehovoria.
Čomu sa momentálne venujete, teda okrem toho, že vytvárate Petrovi rodinné zázemie?
Som aktívny človek, pracujem na rôzne strany, nerada sa nudím. Mojím najväčším hobby či povinnosťou je práca s topinamburom. Máme rodinnú firmu, v rámci ktorej vymýšľame stále nové produkty z tejto rastliny. Ja mám na starosti marketing a predaj, o produkciu sa stará môj otec. Pre topinambur sme sa rozhodli kvôli vzácnemu inulínu, ktorý obsahuje. Keď prechádza naším ústrojenstvom, tak na seba nabaľuje škodlivé látky a tým detoxikuje organizmus. Potom som aj súčasťou talianskej spoločnosti DMTC, ktorá zabezpečuje Petrovi marketing. Som tam takou spojkou medzi slovenskými sponzormi, Petrom a Talianskom. Samozrejme, snažím sa tiež starať o naše spoločné fungovanie s Petrom, aby sme vedeli, že máme domácnosť, aby sa cítil ako doma, keď sa vráti z pretekov.
Domácnosť máte kde? V Monaku?
Dlho sme sa rozhodovali, nakoniec sme zvolili Monako. Kvôli trénovaniu, lepšiemu počasiu. Tam máme základný domov, no často sme aj na Slovensku.
Čo sa týka topinamburov, je na ne slovenský trh pripravený?
Začali sme sa tomu venovať pred dvanástimi rokmi, najprv sme ich dovážali z Ruska, no teraz ich už pestujeme vo Važci pod Kriváňom a v Dolnom Kubíne ich spracúvame do variácie bioproduktov. Na Slovensku máme pokrytých niekoľko bioobchodov, myslím si však, že Slováci ešte nie sú úplne nastavení na bio, aj keď ten trend pomaly narastá. Postupne chceme dať všetko dokopy pod jednu značku, a keď bude spravený aj web, začneme sa obzerať po zahraničí. Peter sa stal našou tvárou a chutí mu to. On je totiž taký človek, že keby nebol o tom sám presvedčený, tak ani ja by som ho nedonútila, aby nás reprezentoval.
O tom, že Tour de France je neuveriteľne únavná pre cyklistov, rozprávať netreba. Aká je však pre ľudí ako vy, ktorí ich sprevádzajú?
Rozhodne to nie je dovolenka, ako si každý myslí. „Jéj, ty sa máš super, ty cestuješ, vidíš...“ Často sa stáva, že vidím len letisko, hotel a štart a cieľ pretekov. Je to veľmi náročné z logistického hľadiska, zabezpečiť si odvozy, dostať sa na štart, do cieľa. Samozrejme, málokedy sa stane, že môžem byť v rovnakom hoteli ako Peter. Väčšinou som niekde mimo, aj 50 kilometrov od neho. V každom prípade, ja tam nie som kvôli sebe, ale kvôli nemu.
Pre tie početné druhé miesta mal počas Tour viacero dôvodov na hnev. Čo vtedy naňho platí z vašej strany – nechať ho tak?
Nie je druhé miesto ako druhé miesto. Keď skončí druhý s tým, že je spokojný sám so sebou a nebola to jeho chyba, ale bol skrátka niekto lepší, vtedy je to v poriadku. No môže byť etapa, keď si je vedomý, že to bola jeho chyba, a vtedy sa hnevá a ja väčšinou nerozprávam. Navyše ho nevidím hneď po etape a ten hnev – ak nejaký cíti – dovtedy aj opadne. Nezvyknem sa ho však pýtať na etapu. Nie preto, že by ma to nezaujímalo, ale viem, že on sa o tom nechce znova rozprávať.
V jednej z etáp predviedol parádny záverečný zjazd. Vládali ste pozerať?
Nebolo to pre mňa jednoduché. Mám o neho strach, ale nie preto, že by ten zjazd nezvládol. On sám o sebe tvrdí, že neriskuje, že keď ide dolu kopcom, má všetko pod kontrolou. Verím mu, lebo má neskutočné schopnosti. No môže sa stať, že sú tam jazdci, ktorí to tak dobre nezvládnu a môžu zapríčiniť pád. A vtedy tŕpnem. Pre mňa je výhra, keď dôjde do cieľa bez zranenia a bez pádu. To sa mu tento rok na TdF podarilo.
Ako vyzerá Peter Sagan, keď je úplne vypnutý?
Záleží od obdobia. Pokiaľ je to v sezóne, tak úplne vypnúť sa mu nedá. On má však takú povahu, že keď je mimo pretekov, hneď sa snaží zaradiť do normálneho života. V podstate je náš život úplne bežný. Ráno vstaneme, urobíme si spolu raňajky, potom odchádza na tréning a ja sa venujem svoje práci. Večer sme vačšinou doma a grilujeme alebo sa vybehneme najesť do centra. Zakladám si na tom, aby sme spolu raňajkovali a večerali. Spoločné jedlo sú pre nás veľmi vzácne chvíle, keď si sadneme k stolu, porozprávame sa.
O čom sa spolu najradšej rozprávate – okrem cyklistiky...?
Cyklistika rozhodne nie je téma, ktorú by sme spolu rozoberali. A to nielen so mnou, Peter je jeden z tých cyklistov, ktorí sa o svojej práci bavia, iba keď musia. My sa bavíme skôr o budúcnosti, radi spolu plánujeme, rozmýšľame, čo budeme robiť v najbližšom období. Snažíme sa upratať si život, lebo sme spolu dva roky, no stále ho máme trochu rozhádzaný. No Peter zase nemá rád nejaké siahodlhé debaty, skôr je za zábavu. Je jednoduchý a zároveň komplikovaný človek a niekedy je veľmi zaujímavé sa s ním rozprávať.
Titul Saganova priateľka vám určite závidia mnohé ženy a dievčatá po celom svete. Cítite to?
Priamo som sa s tým nikdy nestretla. Viem, že je veľa dievčat, ktoré by možno boli rady na mojom mieste, ale majú skreslenú predstavu, ako to celé je. Pre mňa je dôležité, ako sa k tomu stavia Peter, ktorý mi nedáva žiaden dôvod, aby som žiarlila. Jeho postoj voči mne a ostatným ženám je diametrálne rozdielny. Ku nim je taký rezervovaný, že nevidím žiaden priestor na žiarlivosť. Trochu som sa toho bála v minulosti, ale teraz vidím, že to bolo úplne zbytočné.
Ako sa vám Peter páči s dlhými vlasmi? Je to aj vaším vplyvom?
Nie, lebo Peter je taký typ, že čo si zaumieni, to bude. Keď si teraz povie, že sa dá ostrihať, tak ja sa môžem aj na hlavu postaviť, a urobí to. Je to človek, ktorý sa rozhoduje v momente, veľmi nad vecami nerozmýšľa v štýle mám-nemám. Keď má pocit, že chce psa, tak máme psa. Zase si však dá poradiť, ak si nie je istý.
Vraj je dobrý kuchár. Lepší ako vy?
Má cit pre dochucovanie jedál. Veľmi sa mi páčilo, že keď sme spolu začínali, bol v kuchyni so mnou. Teraz už pomenej. Smeje sa, že veď ma musel naučiť, aby som vedela, čo mu chutí, a teraz, keď už to viem, tak tam byť nemusí. V kuchyni sa však vieme spojiť, Peter spraví jednu časť jedla, ja druhú. Dopĺňame sa.
Ako vám zmenilo život to, že ste priateľkou Petra Sagana?
Myslím, že každý vzťah vám zmení život. Ja však okrem toho, že žijem s Peťom, tak žijem aj s Petrom Saganom, cyklistom. Vnímam ho dvojako – hoci on je stále rovnaký. Určite mi to zmenilo život, musela som sa v mnohých veciach prispôsobiť, lebo Peter sa v tejto pozícii veľmi nemôže prispôsobovať mne. No povedala by som, že máme pekný, zaujímavý život. Nenudíme sa.
